Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+9 neviditelných
StandUp
datum / id10.01.2018 / 484598Vytisknout |
autorSlavomir Mily
kategorieSmíšené verše
zobrazeno231x
počet tipů5
v oblíbených1x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Prolog

...cyklus...

StandUp

StandUp

I.

po dúškoch vdychujem

hélium

snažím sa

prednášať

sme plní smiechu

ťahajúc káru hedonizmu

 

zaplnení očakávaním

robím gagy a grimasy

cítim vašu prítomnosť

zúčastnenosť

 

rozliate víno

steká po rukách

až na dlážke

robí mláky

z nich sú naše šľapaje

po bielych kobercoch

po omrvinkách chleba

tvoriac masu

 

v snahe zaujať

si potieram tvár

hrčkavie ako mozog

v aute

(z Pulp fiction)

a z nosa a z fúzov

opadáva

 

potlesk

 

II.

beriem do rúk mikrofón

potmehúdsky sa usmievam

húpajúc prejdem pódiom

 

Chcete prúd vedomia!?

Slová!

Z publika je počuť šum

 

Slová a tri minúty

 

Pokora!

Špecialista!

Láska!

 

III. Pokora

Má jasný cieľ.

Čo som nenašiel,

zbytočne pátram,

keď príde:

Poviem pokojne, „Madam,

ráčte vstúpiť,

predom ruky umyť ...

a… nepošpiňte mi svedomie!“

 

Nie je nič horšie ako kontaminovaná pýcha.

Potom v bokoch nekontrolovane tlačí

a musím ohnúť chrbát, aj keď to strašne pichá.

Tak odchádza dozadu ako pochod račí.

 

Ostať v tomto svete

a ešte sa aj hlava kloní.

Ťažko už prehliadnete,

to stádo vyplašených koní.

 

Uniká mi pomedzi prsty,

kypí, vrie do nepríčetna.

Mysliac si, už je v hrsti,

no malá je a nedostupná.

 

IV. Špecialista

Kráča nocou nesúc svetlo,

čriepky v rukách múdrosti

Na drobné rozoberie, vykostí,

to čo cestou sa poplietlo.

 

Nie všetko čo stratil čas

a z diaľky dejín nám zazerá.

Vždy toku stojí sťa bariéra

a bráni výhľad ďalších spás.

 

 

Na rázcestiach plačú kanály,

čo spodné vody tlačia von,

no duel z diaľky je nestály

a blíži sa už nevyhnutný skon.

Zrazu ticho, z diaľky chorály,

zhadzujú zvyšky temných clôn.

 

V. Láska

Keď v kúte kľačíš na ostrých ihlách,

zľahka cediac sitkom krv,

ona blúdi mestom na kov skrehlá

 

a vhnaný do života matky ako prv,

precitneš v tom kozme vĺn,

kde všetok nepokoj, svoj ním zdrv.

 

Dostal si darom, vráť to všetko, splň!

Čakajúc zrod jasných hviezd,

čo sú diery v tmavých búdkach žĺn.

 

Vniká to svetlo, len ho nezohyzď!

Rozlieva sa našim bytím

a stelie jemnú dlážku našich hniezd.

 

Možnože lásku celú neuchytím,

možnože nemám pokoru,

možnože iba hľadám cestu žitím!

 

VI.

vy sa tu bavíte

a ja potím krv

pod Božím okom reflektorov

 

(potlesk a sólo na bicích)

tak to bol on

(poklona)

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

11.01.2018 15:21:33Slavomir Mily

vdaka .... ked to komunikuje som rad, Gora tu ciarku premyslim (asi mas pravdu)...Andelka ..8-))....atkij...musim na tom popracovat hadam sa to podari 8-))))

11.01.2018 14:36:45atkij
redaktor poezie
Potlesk. Tenhle cyklus bych chtela slyset nazivo:) vlastne i videt ... je plna zivota, enegie, spodnich proudu a mile ironie.


11.01.2018 11:01:33Gora
redaktor poezie a prózy

Povedlo, i s atmosférou a s rýmy.

Dala bych pryč čárku za  prehliadnete

11.01.2018 00:22:42Andělka1

***


|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.