StandUp | |||
datum / id | 10.01.2018 / 484598 | Vytisknout | | |
autor | Slavomir Mily | ||
kategorie | Smíšené verše | ||
zobrazeno | 169x | ||
počet tipů | 5 | ||
v oblíbených | 1x | ||
zařazeno do klubů | Dílo není v žádném klubu. | ||
Prolog | |||
...cyklus... | |||
StandUp | |||
StandUp I. po dúškoch vdychujem hélium snažím sa prednášať sme plní smiechu ťahajúc káru hedonizmu
zaplnení očakávaním robím gagy a grimasy cítim vašu prítomnosť zúčastnenosť
rozliate víno steká po rukách až na dlážke robí mláky z nich sú naše šľapaje po bielych kobercoch po omrvinkách chleba tvoriac masu
v snahe zaujať si potieram tvár hrčkavie ako mozog v aute (z Pulp fiction) a z nosa a z fúzov opadáva
potlesk
II. beriem do rúk mikrofón potmehúdsky sa usmievam húpajúc prejdem pódiom
Chcete prúd vedomia!? Slová! Z publika je počuť šum
Slová a tri minúty
Pokora! Špecialista! Láska!
III. Pokora Má jasný cieľ. Čo som nenašiel, zbytočne pátram, keď príde: Poviem pokojne, „Madam, ráčte vstúpiť, predom ruky umyť ... a… nepošpiňte mi svedomie!“
Nie je nič horšie ako kontaminovaná pýcha. Potom v bokoch nekontrolovane tlačí a musím ohnúť chrbát, aj keď to strašne pichá. Tak odchádza dozadu ako pochod račí.
Ostať v tomto svete a ešte sa aj hlava kloní. Ťažko už prehliadnete, to stádo vyplašených koní.
Uniká mi pomedzi prsty, kypí, vrie do nepríčetna. Mysliac si, už je v hrsti, no malá je a nedostupná.
IV. Špecialista Kráča nocou nesúc svetlo, čriepky v rukách múdrosti Na drobné rozoberie, vykostí, to čo cestou sa poplietlo.
Nie všetko čo stratil čas a z diaľky dejín nám zazerá. Vždy toku stojí sťa bariéra a bráni výhľad ďalších spás.
Na rázcestiach plačú kanály, čo spodné vody tlačia von, no duel z diaľky je nestály a blíži sa už nevyhnutný skon. Zrazu ticho, z diaľky chorály, zhadzujú zvyšky temných clôn.
V. Láska Keď v kúte kľačíš na ostrých ihlách, zľahka cediac sitkom krv, ona blúdi mestom na kov skrehlá
a vhnaný do života matky ako prv, precitneš v tom kozme vĺn, kde všetok nepokoj, svoj ním zdrv.
Dostal si darom, vráť to všetko, splň! Čakajúc zrod jasných hviezd, čo sú diery v tmavých búdkach žĺn.
Vniká to svetlo, len ho nezohyzď! Rozlieva sa našim bytím a stelie jemnú dlážku našich hniezd.
Možnože lásku celú neuchytím, možnože nemám pokoru, možnože iba hľadám cestu žitím!
VI. vy sa tu bavíte a ja potím krv pod Božím okom reflektorov
(potlesk a sólo na bicích) tak to bol on (poklona) | |||
Sdílejte dílo: |
Názory čtenářů (Zobrazit smazané) |< < > >| |
11.01.2018 15:21:33 | Slavomir Mily |
vdaka .... ked to komunikuje som rad, Gora tu ciarku premyslim (asi mas pravdu)...Andelka ..8-))....atkij...musim na tom popracovat hadam sa to podari 8-)))) | |
11.01.2018 14:36:45 | atkij |
Potlesk. Tenhle cyklus bych chtela slyset nazivo:) vlastne i videt ... je plna zivota, enegie, spodnich proudu a mile ironie. | |
11.01.2018 11:01:33 | Gora redaktor poezie a prózy |
Povedlo, i s atmosférou a s rýmy. Dala bych pryč čárku za prehliadnete | |
11.01.2018 00:22:42 | Andělka1 |
*** |
|< < > >| Všechny kritiky na jednu stránku |
Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.