Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Srdce

17. 01. 2018
8
12
1111

Večer zvoní telefón.

„Ukradli nám to tvoje srdce z tatovho hrobu! Teraz sme sa odtiaľ vrátili,  hneď ti volám, nie je tam,“ oznamuje mama pohoršene.

„Mami, neukradli, zabudla som ti povedať, keď som tam bola naposledy, po tej veľkej víchrici, ležalo na susednom hrobe.“

„A prečo si ho nedala naspäť?!“ nalieha pobúrene, nechápavo.

„Určite ho neukradli, keby chceli kradnúť, zoberú z opačného konca cintorína, nie od susedov. Hovorím ti, že to bolo po víchrici, vietor ho pravdepodobne odfúkol, niekto zodvihol a dal na najbližší hrob,“  odpovedám vyhýbavo, zámerne nereagujem na prečo.

„No ale prečo si ho ty odtiaľ nezobrala?!“ nenechá sa zmiasť, otázku zopakuje.

„Ako by to vyzeralo, keby beriem z cudzieho hrobu a dávam na svoj? Ako by som ľuďom vysvetľovala, že je naše?“ snažím sa obhájiť svoje správanie.

„To tam chodilo toľko ľudí?!“ provokačne podráždene vyprskne.

„Nechodilo, ale ide o ten pocit, nechápeš?“ dávam si záležať, aby nezaznel ani náznak podráždenia.

„No toto naozaj nechápem!“ hlas sa jej zatrasie od hnevu.

„Jednoducho som si povedala, že tato dovidí aj na ten vedľajší hrob, nie je to životne dôležité, kde srdce leží, jemu by to určite nevadilo.“

„Ale mne to vadí! Takto som sa mohla spoľahnúť, že tam vždy niečo je, hrob je upravený a bolo určite drahé! A ty ho tam necháš, ja by som ho zobrala, ale už nebolo ani u nich,“ dáva najavo, že jej už naozaj dochádza trpezlivosť so svojou zabrzdenou dcérou.

„Mami, nerozčuľuj sa, ja ti rozumiem, ale skús pochopiť aj ty mňa.  Ja to vidím inak. Keby si tam bola ty, urobíš po svojom,“ nenechám sa vyprovokovať a trpezlivo vysvetľujem ďalej, čím ju odzbrojím.

Chvíľa nesúhlasného ticha a sama zmení tému.

 


12 názorů

alebo také putovné, aleši, po víchrici vždy u iného nebožtíka :)


Srdce na rozdávání...:o)


usmievam sa, hanka, pozri ako :)


8hanka
17. 01. 2018
Dát tip

srdce patri tam, kam bolo urcene...mna nezvyklas

*****


vďaka, Andělka


Andělka1
17. 01. 2018
Dát tip

Nejen  dvojsmyslné, ale mnohosmyslné...a to je pro mne poezie...krásné i s debatou...


Jarko, nesúhlasné ticho, niekto si povie, ako vie, že nesúhlasné, ale ty vieš, že ju mám prečítanú a poznám to aj v telefóne


revírník
17. 01. 2018
Dát tip

"nesúhlasné ticho", to je pekné. Musím si pamätať.


už dávno ma na písmáku nikto nahlas nerozosmial, Ľuboš...rehocem sa tu jak blázon a je mi celkom fuk, čo si kto o mne myslí a normálne počujem agátu, ako sa rehoce tiež


agáta5
17. 01. 2018
Dát tip

muhehehe, kočko :))))))))))))))


Kočkodan
17. 01. 2018
Dát tip
Hlavní je, ze jsi uz pred více nez sesti lety dala svoje srdce mne a hodlás to tak nadále nechat. Tato tvoje zajímavá miniaturka zase obnazila v celé své nahote mou nerozhodnost. Nejdríve jsem byl podobného názoru jako ty, ale potom mne agáta zviklala. A ted se plácám mezi dvema hroby a nevím, který lístek bych hodil do urny, kdyby byly volby mezi kandidáty panem Nechalem a paní Navrátilovou.

agáta5
17. 01. 2018
Dát tip

teda, Gabena, jak to, žes tam to srdce nechala???

Musíš se oprostit, co by si kdo myslel .. ať si myslí.. srdce je taťkovo, tak šup s ním na správnej hrob!


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru