Evičkin denník 1 časť

Evička sedela vo vlaku, hlavou jej vírili dotieravé myšlienky, čo jej zasa prinesie dnešný pracovný deň.

Evička bola zdravotná sestra, dáma plnších tvarov. Mala zvodné línie, žiarivé prekvapené oči, hustú leviu šticu vlasov, výrazné poprsie, v ktorom sa často prebúdzala predstavivosť chlapov. Vždy dokonale upravená, vyžehlená,  čistá, voňavá, namaľovaná s dokonalo vytvarovaným a prifarbeným obočím.  

Bola milovníčkou poriadku, čistej podlahy, vydrhnutých hrnčekov, všetko muselo byť TIP TOP na svojom mieste. Ako náhle to tak nebolo, prebúdzalo to v nej nespokojnosť a urážalo jej poriadkumilovnosť.

Za oknom ranného vlaku boli začadené lesy a mokrý sneh ,všetko ešte prikryté  tmou. Ale Evičku to nezaujímalo,  myslela na pani riaditeľku, s akým direktívom ju dnes prekvapí.

Naposledy na ňu poriadne  nakričala. Vtrhla do ambulancie ako fúria a pekne zvrchu, nie práve stabilného postoja,  na chúďa Evičku poriadne nakričala. Prečo a prečo neuprednostnila tam toho a tam onoho pacienta!!!!! A prečo ich je v čakárni toľko veľa!!!!! a prečo je tam taká veľká zvada!!!! Zbytočne Evička argumentovala, od kriku sa riaditeľke až myseľ zatemnila. Zábudlivá si neuvedomila, že ona sama na jeden termín piatich pacientov Evičke objednala.

Vraj biznis a treba si na seba zarobiť.  Aby to nechápavej Evičke objasnila, z piatich objednaných na jeden termín,... prednosť majú všetci piati !!! Nech sa len milo a tupo usmieva a tlmí hromžiace v čakárni hlasy!!! Nech sa viac snaží a  dodržuje jej pokyny!!! Nech si je vedomá dosahu svojej činnosti, nebude jej to viac opakovať . Na bráne 20 ďalších, na prácu čakajúcich sestier stojí.

Milej  Evičke prudko stúpa tlak. Myšlienky v nej zúrili, ako levie stádo a mali chuť neurotickú riaditeľku prizabiť.

Od Evičky bola vekovo len o málo staršia, no vzhľadom výraznej Evičke nemohla ani zďaleka konkurovať. Napriek tomu, že nedávno prekonala závažné ochorenie, to jej povahu nevylepšilo. Ostala zákerná, sebecká a zahľadená do seba. Jediné čo sa zmenilo, bola jej zábudlivosť, niektoré veci sa jej miešali, plietla si mená a čo kde a komu prikázala. Keď ju niekto na jej chyby upozornil, ešte viac hlas zdvíhala,  až jej chudá vetchá postava začala balanc strácať.  

Ponorená do myšlienok ani nezbadala a už stála pred ambulanciou. Pošmátrala v kabelke, vylovila zväzok kľúčov a rýchlo odomkla.