Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+17 neviditelných
Dvojitý smiech uprostred leta
datum / id19.05.2018 / 487849Vytisknout |
autore.eucrow
kategorieVolné verše
zobrazeno280x
počet tipů3
v oblíbených0x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Dvojitý smiech uprostred leta

Zdravím,

Pripravil som rukopisnú zbierku básní - Dvojitý smiech uprostred leta. Obsahuje básne, ktoré som uvereňoval na svojom blogu (sutarik.blogspot.com), hoci nie všetky. Súbor je optimalizovaný priamo pre čítačky Kindle, ale snáď bude fungovať aj na iných nosičoch.

Zbierku si môžete stiahnuť vo formáte .pdf. na tejto adrese

prípadne

prečítať na tejto stránke

Ukážka:

Pojednanie o uhloch dopadu

1.

 

Inkubátory často menia polohu, nenájdeš ich

v predzáhrade octových myšlienok.

Za posledné peniaze

si obstaral nôž, jeho hrôzy budú

jedného dňa jedlé ako hmla.

Osvojujem si nepatrnosť smrti

a šakalie stehná sa preklápajú

ako tekutý úsmev uprostred savany.

Unifikácia všetkých hrebeňov:

každý hrebeň je teraz zrozumiteľný.

A turnikety sa otáčajú

v svetelných zuboch mestských odpadkov.

V časoch vaječných likérov a hadích súmrakov.

V malých peňaženkách tučnejú predstavy iskier.

 

Ľadová plocha začína praskať.

Ale stále je tu možnosť

vykročenia inou stranou. Červenú nitku

upravujem len zriedka. Ležérne pohyby

vzduchu v rotoskopickej animácii,

sleď vykrojený z mrzáckych snov.

Neexistuje žiadny mlyn na nebesiach.

Žiadny poklesok, ktorý

sa nám zjaví v zelenej skákajúcej žabe.

Hlavne zbraní nás vždy

poctia svojím leskom,

bledé tváre nám budú naveky vštepovať

pravdivosť matematických rozhodnutí.

Kruté kalkulačky

miešajú vrásky na čelách, ale ten vír je blízky –

a z každého záhybu kože vytŕča nová kométa.

 

2.

 

Nechcem byť prehnane patetický,

z mŕtveho dáždnika ostala

len hrudka popola. Palcové titulky v novinách

mi pripomínajú úzkosť mladých tepien,

hrkajú nad komínmi strachu,

pri miešačkách sa povaľujú

zabudnutí hrdinovia. Náš zázrak je predtuchou hladu,

poľného blesku zúrivo vláčeného v kliešťoch.

Kúty práchnivejú,

dostávajú však nový odtieň,

akoby sa ich niekto stránil

a úmyselne zanechával uprostred podláh otvorené dvere.

 

Len zľahka postrčil svetlo vracajúce sa do chladničky,

modelované syčiacimi parami,

vyučené prázdnymi soľničkami.

Náš papier je tabuizovaný,

naša skala nepremýšľa

o statkoch. Jej kapitál je čisto ozónový.

Čarovné klikyháky vešajú bielizeň a krvavé šmuhy.

Cítim žeravé výtrusy priamo na rebrách.

Ťažká hmla medzi kaktusmi.

Britvy prechádzajú minimalistickými oblakmi.

Je jedno, kto má akú tvár. Odkvapy melodicky šumia.

Strašidlá existujú, stačí im len otvoriť dvere.

V novinách sa rozsvecujú nadpisy článkov,

ľudia vybiehajú zo sivých panelákov

a vzhliadajú k modrým preludom.

 

Držím v ruke zubnú kefku

a mám problém ju opísať. Okoloidúci

sa ma však pýtajú na jej meno.

Šťuky padajú do betónových močiarov.

Rozprávam málo – často nárazovo a v noci.

V diaľke bzučí obrovský citrón.

Ešte sme nemali tú česť. Nereagujem.

Vytrasené znamienka mrznú v nočných podjazdoch.

Smiech lodeníc.

Nič lepšie mi nenapadá. Niektorým veciam

je lepšie mená nedávať. Negativita prospieva zdraviu.

Je soľou, je vajíčkom, šupinou.

Iných ľudí vnímam ako strategické mapy.

Nastáva čas spáchať atentát na slnko.

Toto sme potrebovali počuť.

Názorové klarinety a klepetá hladných prorokov.

Slnečné kalvárie bežia zahryznuté jedna do druhej.

 

3.

 

Uprostred vety prichádza prerušenie,

v ústach sa začínajú

tvoriť algoritmy nových riešení,

na ich základe vystupujeme

po rebríku s omnoho väčšou istotou.

A zmienené cestovné protokoly

sa zdajú byť strašne ďaleko, nedokážeme

rozoznať zvyšky fatalizmu

vo výťahovej šachte. Smerujeme

už len nadol. Zakopávame menej,

odomykáme truhlice.

Parapety sú však prázdne,

dosky vysekané z mramoru

chladia na lopatkách.

Rozbeh sa stáva bežným ako svitanie.

 

Naše znalosti však nekončia

pri charizme vodovodných čerpadiel.

Nemyslím, že by na problémy

dosahovali preludné prsty,

terpentínové čiary či prach naviaty do tvaru kopca.

Dnes sa riešia falzifikáty starovekých oštepov,

pravdou však je,

že na tvárach už ostávajú len rašeliniská.

Strechy sú zmáčané vodíkovými kvetmi.

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

19.05.2018 21:00:01atkij
redaktor poezie
Zkusim to jeste namatkove...jestli prece jen nedojde k nejakemu prenosu...prece jen tech stran textu, by bylo aby...:)
19.05.2018 20:46:22e.eucrow
atkij: V pohode. Ďakujem aspoň za pokus.
19.05.2018 19:30:36atkij
redaktor poezie
Precetla jsem jen par stranek...a pak vzdala...na me az moc rozeskakane myslenky, v nichz tezko hledam pojitka ci osy...nedokazala jsem se patricne napojit. Tim nikterak neznevazuju pripadnou kvalitu, kterou jsem nedokazala pojmout.
19.05.2018 16:38:48mND

No, stejně jsem si to stáhnul, člověk neví...;)

19.05.2018 16:34:13mND

Odkazuješ na sbírku. Kdybych měl čas číst a chtěl moderní poezii dnešní doby, tohle! S ničím parádnějším jsem se podle ukázky na amlit serverech nesetkal. Z Tebe něco bude (ze mě taky;)) Je to boží, héj!


|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.