Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+8 neviditelných
Osudová zámena - 15. - 16.-17. - 18. kapitola
datum / id12.06.2018 / 488565Vytisknout |
autorVečný snílek
kategoriePróza na pokračování
témaRomantické
zobrazeno54x
počet tipů0
v oblíbených0x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Osudová zámena - 15. - 16.-17. - 18. kapitola

                                                Pätnásta kapitola. 

 

   Bratislava - jeseň - 2014 

 

    Združenie hotelov si prenajímalo celé poschodie, kde bol rad kancelárii. Sídlili v novej modernej budove v Petržalke s výhľadom na Dunaj. 

   Toto bola ríša Viery Alfrédovej. Tu vládla neobmedzene, všetkými uznávana a rešpektovaná. So svojim zmyslom pre obchod držala v rukách nitky, ktoré sa zbiehali a združovali v tejto kancelárii. 

    Viera stlačila gombík na prístroji pred sebou a oznámila svoju požiadavku: ,,Pána Hudáka, prosím." 

,,Hneď to bude, slečna Alfrédova." 

    Vypla mikrofón, oprela sa v kresle pri písacom stole a zatvorila oči. Ako vždy, keď sa silno sústredila, zbiehalo sa jej obočie v úzkej čiarke nad koreňom nosa. 

    Hudák! Ako veľmi sa zmýlila v odhade na tohto človeka. Musím sa lepšie kontrolovať, pomyslela si a prinútila sa k pokoji. Nemohla si dovoliť luxus robiť chyby. A Hudák to chyba bola. Povedala by, že do konca veľká chyba. 

    Ozvalo sa zaklopanie. 

Neotvorila oči, a pritom vnímala pohyb muža, ktorý pristúpil k jej stolu. Až potom zodvihla hlavu a pozrela sa na neho. 

,,Chceli ste so mnou hovoriť?" opýtala sa ho. A pritom si ho dôkladne obzerala. Nebolo na ňom nič zvláštne. Nosil tmavé, dioptrické okuliare, dobre padnúci oblek, snehobiele košele a klasické viazanky. Vlasy hladko začesané dozadu a vyrovnakú tvár ako masku. Na tento obyčajný výraz obličaja naletela. Ako mohla tušiť, že sa za touto fasádou skrýva čuch loveckého psa. 

,,Mám protokol z poslednej schôdze spoločnosti." 

    Jeho spôsob okamžite ísť k jadru veci, ju rozčuľoval. 

,,Môj návrh zvýšiť investície bol zamietnutý." Pozrel sa jej priamo do očí. ,,Stroskotal na vašom odpore." 

   Navonok ostávala ľahostajná. ,,Obťažovali ste sa sem, len preto, aby ste mi to povedali?" 

,,Slečna Alfrédova," jeho hlas bol naliehavý, ,,investície sú nutné. Ak chceme ostať na vrchole a konkurovať ostatným špičkovým hotelom, musíme podniknúť plánované renovácie, prestavby a modernizácie." 

,,Upozorňujem vás, že ste mi to už hovorili. Presvedčila som sa na mieste, že to nie je nutné. Prinajmenšom nie v tejto miere, v akej navrhujete." 

,,Páni z vedenia sú iného názoru." 

,,Ale až od doby, čo ste do toho vedenia nastúpili vy." Jej tón znel ostrejšie, než zamýšľala. ,,Pred šiestymi týždňami ste sa stali obchodným riaditeľom Združenia hotelov. Dovoľujem si vám pripomenúť, že prichádzate z textilnej branže, a nedomnievam sa, že za takú krátku dobu dokážete náš podnik posunúť do vyššej rentability." 

   Ak si myslela, že ho tým zastraší, tak sa mýlila. Okrem toho ostával neovplyvnený jej krásou a eleganciou. Jej hnev ho nechával nad vecou. Držal sa ako buldog svojho názoru. 

    Nemala najmenšiu chuť sa celé hodiny rozprávať o tejto nudnej téme. Mala len jedno želanie, aby odišiel, a to hneď. 

,,Je tu ešte niečo, čo som zistil pri kontrole účtovných záznamov." 

 

                                           X            X             X             X 

 

     Pokračovanie zajtra...                           

 

                                                      Šestnásta kapitola. 

 

               Až na schôdzi spoločnosti si uvedomila, kam už dosiahol jeho vplyv medzi majiteľmi koncernu a vo vedení podniku a ako veľmi ho podcenila. Čisto z obrany využila svojho práva majority a tým zabránila požadovaným investíciam. 

    Trvalo dosť dlhú chvíľu, než si uvedomila dosah jeho slov. 

,,Pán Hudák," jej hlas prešiel do chrapotu, ,,zrejme si neuvedomujete, čo ste práve povedali." 

    Mlčal a úpenlivo ju pozoroval. 

Ona bojovala so stúpajúcim hnevom. 

,,Vysvetlite mi to prosím jasnejšie." 

,,To v tomto okamžiku nemôžem. Mne boli nápadné len nezrovnalosti, ktoré sa mi potvrdili pri rozhovore s bankou." 

,,Vy ste hovorili s bankou?" 

,,Samozrejme, že som zachovával diskrétnosť. Pozriem sa na to podrobnejšie a do štyroch týždňoch vám podám úplnú správu." 

,,S kým ste hovorili o svojom podozrení?" 

,,Nehovoril som o tom s nikým." 

,,Podozrievate niekoho z našej spoločnosti, že sa dopustil podvodu," mávnutím ruky ho umlčala, keď jej chcel skočiť do reči. ,,Domnievate sa, že ste na stope sprenevery? Pán Hudák, chcem vás upozorniť, že náš účtovník si za tridsať rokov služby u nás zaslúži plnú dôveru, váš predchodca odišiel do dôchodku, kvôli pokročilému veku a vôbec na nič sa nesťažoval. A teraz prídete vy, neskúsený, nováčik v našej oblasti, a miešate sa do vecí, ktorým vôbec nerozumiete. Ja som sa neprosila o váš názor," vykríkla na neho, keď chcel niečo povedať. ,,Ste ctižiadostivý kariérista, ktorý chce na seba upozorniť. A nezastavíte sa ani predtým, aby ste obvinili skúsených pracovníkov." 

    Vyskočila zo stoličky a prechádzala po miestnosti hore-dole. Zjavne bola nadmieru rozčúlená. 

    Po jej prudkom výbuchu nastalo ticho. 

Hudák videl, ako sa jej chvejú ramená, tvár mala bledú. Poznal ju len ako chladnú, racionálne zmýšľajúcu obchodníčku. Jej prudký výbuch zlosti, za ktorým tušil zmysel pre spravodlivosť, čo sa zamestnancov týka, ho vyviedol z miery a on zapochyboval o vlastnom konaní. 

,,Prepáčte, slečna Alfrédova," koktal rozpačito. ,,Prosím o prepáčenie... mal som si uvedomiť... musel som vedieť, že hlboko raním váš zmysel pre česť vašich zamestnancov. Verte mi, nejednám vo vlastnom záujme, nechcem sa zviditeľniť. To len že... neviem to ešte iste, ale to bolo len... predsa som zodpovedný za účtovníctvo a chcel som si všetko overiť..." 

Úplne vypadol z reči, ktorú si pripravil pre túto chvíľu. 

   Viera Alfrédova spozornela. Okamžite pochopila, že jej reakciu pochopil nesprávne. 

,,Prosím, pokračujte v prieskume." V žiadnom prípade nechcela jeho pozornosť obrátiť na seba. Preto ho vyzvala, aby pátral po viníkovi, ktorý okráda ich Združenie hotelov. Nemohla ho zastaviť, lebo by to vzbudilo ešte väčšiu pozornosť. 

 

                                                        X             X              X               X 

 

             Pokračovanie zajtra... 

 

                                                      Sedemnásta kapitola. 

 

    ,,Prosím, aby ste na to zabudli, slečna Alfrédova." Hudák získal opäť svoju rozvážnosť a pokoj. ,,Už teraz ľutujem, že som hovoril o takých dôležitých veciach unáhlene, bez zjavných dôkazov. Ktovie? Môže byť chyba vo mne. Mohol som zadať zlé údaje do počítača, nesprávne zoradené." 

   Takto musí byť niekomu, kto stojí pod šibenicou a v poslednej chvíli mu dajú dole lano z krku, pomyslela si Viera. Cítila sa vyčerpaná. Stálo ju to obrovskú silu a námahu takto bojovať. Oprela sa o lakte a schovala tvár v dlaniach. 

    V tom momente nechcela nič vidieť, počuť. Nič poznať o ťažkostiach, ktoré sa na ňu nezadržateľne rútili. 

   Nával slabosti ju zachvátil len na pár minút. Opäť získala rozvahu. Zaklonila hlavu dozadu, potom sa narovnala a pozerala priamo na Hudáka. 

    Jeho pohľad vyjadroval úprimný súcit a pochopenie pre mladú ženu, ktorá niesla na ramenách zodpovednosť za sestru a celý koncern. 

,,Čo urobíte?" 

,,Nič! Čo sa týka navýšenia investícii, ktoré som navrhoval, počkám na vaše protinávrhy a budem sa s nimi riadiť. Preskúmanie účtovných a daňových záznamov pozastavím a vybavím len tie súčasné." Vôbec netušil, že týmito slovami, zadržal kameň, ktorý sám uviedol do pohybu. 

    Pozerala sa na neho a rozmýšľala. Došla k záveru, že bude lepšie mať z neho priateľa ako nepriateľa. 

,,Musím sa vám ospravedlniť, pán Hudák, za svoju prudkosť." 

Od rozpakov očervenel. 

,,Prosím, aby ste ma pochopili. Ja som nášmu účtovníkovi a obchodnému riaditeľovi dôverovala. Veď napokon to boli naši dlhoroční zamestnanci. Okrem toho sa účty priebežne kontrolujú. Všetky naše finančné tranzakcie prebiehajú cez banky. Nedbalosť by bola okamžite odstránená a podvod odhalený." 

,,To som si tiež hovoril," povedal váhavo. 

Netušila, či to hovorí z presvedčenia, alebo len ťaží z momentálnej situácie. Nevedela na čom vlastne je a čo môže v najbližších dňoch od neho očakávať. Vystrela k nemu ruku. 

   Vyskočil potešený jej zmierlivým gestom. Ešte než došiel k dverám, zastavila ho slovami: ,,Pán Hudák, pokiaľ by ste si všimli niečo, čo si nedokážete vysvetliť, otvorene mi to povedzte. Je v mojom vlastnom záujme a v záujme spoločnosti mať dôveru spolupracovníkov. Som si istá, že neexistuje nič, čo by sa nedalo vysvetliť korektným spôsobom." 

,,Samozrejme, slečna Alfrédova." 

    Keď odišiel bolo jej jasné, že vybojovala len polovičné víťazstvo. Tento muž patril k typom ľudí, ktorí sa nedali vyviesť z miery a nedali si pokoj pokiaľ neodhalia príčinu ich znepokojenia. V tomto prípade ho v medziach držala jej autorita. Dobre vedela, že má vrodenú poctivosť a nič mu nezabráni v tom, aby odbočil z cesty, ktorú považuje za správnu. 

    Tento typ ľudí je nebezpeční, lebo sa nedá kúpiť. Ale dopustil sa chyby. Prehovoril príliš skoro a pred nesprávnou osobou. Bola varovaná, a preto si musí dávať pozor, aby nevletela do pasce. Jej neohrozenosť sa pomaly vrátila a s ňou aj spomienka na muža s vyzývavou mužnosťou, ktorý si dohodol schôdzku s neznámou a vyjadril chuť investovať. To bol jej záchytný bod, toho sa musí chytiť. 

 

                                            X              X              X              X 

 

      Pokračovanie nabudúce... 

 

                                                      Osemnásta kapitola. 

 

           Nitra - kancelária finančného poradcu Martona 

 

            Informácie, ktoré Magda zohnala o bratislavskom hotelovom komplexe boli priaznivé. 

,,Uvažujete vážne o tom, vstúpiť do toho obchodu?" 

    Magda sa pýtala sama seba, prečo jej vnútorný hlas radí, aby bola v hodnotení opatrná?" 

    Robert to cítil podobne. Z obchodného a finančného hľadiska sa zdalo byť všetko v poriadku. Ale to ľudské hľadisko mu našepkávalo a nabádalo ho k opatrnosti. Niečo mu nesedelo na slečne Alfrédovej. Mal pocit, že mu niečo tají, skrýva pred ním. Až potom, keď spomenul, že hľadá nové investície sa mu zdala trocha naklonená. Inak jej postoj bol chladný až ľadový. Ale prečo? Pýtal sa na túto otázku sám seba, snáď tisíckrát. Veď jej nijako neublížil, len jej chcel vrátiť list, ktorý sa k nemu dostal omylom. A ona začala na neho útočiť. 

   Chvíľu váhal, než Magde odpovedal. Vyzeralo to tak, že jej chce niečo dôležité povedať, ale potom si to rozmyslel. 

,,Vstúpim do jednania so slečnou Alfrédovou, a potom podľa situácie si celú vec v pokoji rozmyslím." 

   Ozval sa telefón. Magda automaticky zodvihla sluchátko. ,,Gabriela. Sedí dole v esprese." 

,,A? Nemôžem predsa cez pracovnú dobu len tak ísť na kávu." Bol viditeľne roztrpčený. 

,,Možno by ste to mali predsa len urobiť, pán Marton. Slečna Danová by mala byť v túto dobu v práci. Zdá sa, že s vami chce prebrať niečo naliehavé." 

,,Odkedy máte materské city k mojim priateľkám?" Keď videl jej ľahko pobavený úsmev, ustúpil: ,,No dobre, dobre, idem, ale hneď sa zase vrátim." 

   Gabriela ho sledovala ako k nej kráča. Vysoká postava, krátke svetlé vlasy, ktoré boli vždy tvrdé na dotyk, jasné modré oči, pružný krok, skrátka muž, zmes šarmu a energie, s mnohými malými tajomstvami, do ktorých nikdy žiadnej žene nedá nazrieť. Srdce ju bolelo, keď pomyslela na tmavovlasú peknú dievčinu, ktorej fotografiu má zamknutú vo svojom písacom stole. 

,,Tak počúvaj, moja milá," sadol si vedľa nej. ,,Prvé pravidlo vzťahu ženy k mužovi znie: nerušiť ho nikdy pri obchodnom jednaní. Mohol by sa tým zmariť obchod, ktorým zaplatí tvoj nový kožuch." 

    Proti svojej vôli sa musela zasmiať, i keď mala slzy na krajíčku. 

,,Čo sa stalo, že si sa tu objavila v tejto dobe?" 

    Pokúsila sa o úsmev. ,,Môj šéf musel na rýchlo zrušiť svoju dovolenku. Teraz mu ostali dve letenky a hotelová rezervácia na Mallorke. Pýta sa každého, či by to nekúpil. Cestovná kancelária mu to narýchlo nechce zobrať naspäť." 

,,Gabriela, aj keby som chcel, nemôžem teraz odísť z práce." 

,,Ty to teda nechceš?" 

   Vysvetľoval jej to na rôzne spôsoby, ale na koniec po hodine aj tak skončil na mŕtvom bode. 

    Oproti nemu sedela jeho sladká Gabriela, ktorá bola obrnená proti jeho pohľadom, hrozbám, nemajúc na mysli nič iného len s ním odletieť na Mallorku. 

    Pozoroval ju, a došiel k záveru, že si polovičným prísľubom zachráni aspoň duševný pokoj. 

,,Tak teda dobre, na osem dní súhlasím." Bol prekvapený, keď ju nepočul jásať. Veď dosiahla svoje! 

,,Milujem ťa, Robert." 

   Stratil od úžasu reč a pozeral sa za ňou, keď odchádzala. Má neuveriteľne krásne nohy, pomyslel si, už skoro zmierený s vynútenou dovolenkou. Teraz len ostávalo zvážiť, ako povie Magde, že odchádza na dovolenku a necháva na jej pleciach všetku zodpovednosť. 

   Na koniec bol prekvapený, lebo Magda mala pochopenie. 

,,Nenadávajte! V túto ročnú dobu sa cesta na Mallorku oplatí. Ostáva tu len otázka, či chcete zahájiť jednanie so Združením hotelov ešte pred dovolenkou, alebo po nej." 

,,Vy ste anjel, Magda. Vy jediná ma chápete a nedávate mi zbytočné otázky. Zajtra ráno vyrazím do Bratislavy." 

,,Nechcete pred tým informovať slečnu Alfrédovú?" 

Váhal, potom povedal: ,,Nie, prekvapím ju." 

 

                                                     X            X             X              X    

 

          Príbeh pokračuje...                                     

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)



K tomuto dílu není zatím žádný komentář.


Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.