Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+17 neviditelných
Ste pre mňa všetkým - 21- 22-23-24- 25- kapitola
datum / id10.10.2018 / 491164Vytisknout |
autorVečný snílek
kategoriePróza na pokračování
témaRomantické
upřesnění kategorieRomantické krimi
zobrazeno49x
počet tipů1
v oblíbených0x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Ste pre mňa všetkým - 21- 22-23-24- 25- kapitola

                                                                Dvadsiata prvá kapitola. 

 

      V nedeľu večer sa Adela vrátila do hotela Skalisko. Len, čo vstúpila do vestibulu, už na ňu recepčná Zuzana Krkošková mávala, aby sa pri nej zastavila. 

,,Šéfka, šéfka, už na vás netrpezlivo čakáme." 

,,Čo sa stalo, Zuzka?  A kde je Adam? Veď ma mal zastupovať!" Posledné dve vety povedala mierne zvýšeným tónom. 

,,Je tu celý víkend. Vôbec nešiel domov. Lenže, vyskytli sa nepredvídateľné okolnosti a on... je riadne nervózny. Na každého kričí. Vyhráža sa, že nás dá všetkých pozatvárať." 

,,Zase krádež?" 

   Zuzana prikývla. ,,Áno, šéfka. Adam je zmätkár, nedokáže to zvládnuť tak dobre ako vy." 

    Keby si len vedela, čo prežívam vo svojom vnútri, potom by si s istotou netvrdila, že tie stresy zvládam dobre, povedala si sama pre seba. 

,,Kde nájdem Adama?" 

,,Prdpokladám, že je vo vašej pracovni a urovnáva s hosťami tie krádeže." 

   Adela zhrozene pozrela na recepčnú. ,,Preboha, a koľko ich bolo počas víkendu?" 

,,Tri." 

,,Čo?" Adela sa zachytila pultu, lebo sa jej zakrútila hlava. Na okamžik zaváhala, uvažovala, či koná správne, keď to neprenechá polícii. No v tom si spomenula na starších, konzervatývnych pánov vo vedení a ich reakcie. Vôbec by ju nevypočuli, nezaujímali by ich žiadne poľahčujúce okolnosti. Určite by dostala okamžitú výpoveď pre stratu dôvery. V žiadnom prípade také niečo nesmie dopustiť. To miesto si zaslúži. Tvrdo drela, aby bola tam, kde je. Len tak ľahko sa nevzdá! Ten podliak chce boj, bude ho mať! 

    Rýchlo vybehla na tretie poschodie, nezdržiavala sa privolaním výťahu. Poháňala ju silná zlosť. 

   Mierne zaklopala a vstúpila. 

  Adam Polák sedel za pracovným stolom. Oproti na stoličkách trónili dvaja muži a jedna žena. 

  Každý z nich držal v ruke obálku. 

   Už boli kráľovsky odškodnení, pomyslela si. Ak to pôjde takto ďalej budem musieť požiadať Aleša Hudáka o navýšenie fondu pre zvláštne okolnosti. 

   Keď ju Adam zbadal, prudko vstal a šiel priamo k nej. Naklonil sa a diskrétne zašepkal: ,,Už ťa informovali?" 

,,Áno." 

,,Som rád, že si už prišla." Potom sa vrátil na miesto a prehlásil: ,,Vážení páni a dáma, to je naša hlavná manažérka slečna Adela Homolová, ktorá s vami dokončí celú túto nepríjemnosť." 

   Tri páry očí na ňu zamerali pozornosť. 

,,V mene nášho hotela, ale aj v mene vedenia koncernu sa vám ospravedlňujem za vzniknutú škodu. Sme radi, že ste netrvali na privolaní polície. Neustále pracujeme na tom, aby sa to viac neopakovalo." 

,,Ale ako vidím, tak to nestačí,inak by sme tu nesedeli," ozvala sa staršia pani viditeľne rozčúlená. 

   Adela vzdychla. ,,Snažíme sa, ale..." 

,,Evidentne nie dosť!" V tom žena vstala, zamierila k dverám a prudšie ich za sebou zatvorila. 

  Muži, len pokrčili ramenami a nasledovali ju. 

  Adela aj Adam ostali bezradne na seba pozerať, nezmohli sa ani na slovo. 

 

                                          X                     X                     X                      X 

 

  Pátrame ďalej, nevzdávame sa... 

 

                                                    Dvadsiata druhá kapitola. 

 

     ,,Čo si tá babizňa myslí? Veď za tú svoju cetku dostala trikrát viac, než je hodná," ako prvý sa ozval Adam, tiež značne nahnevaný. 

,,Má pravdu. Sme štvorhviezdičkvý hotel a krádeže sú tu na denom poriadku." Ukázala rukou na stoličku. ,,Sadni si, Adam, a nevyskakuj! Môžeme byť radi, že sa dajú uplatiť. Inak by sa nám tu motal celí vyšetrovací tím na čele s kynológom. Tak sa upokoj a čuš!" 

   Adam Polák sa na ňu výrazne pozrel. Nič nepovedal a sadol si do kresla. 

,,Rozhodla som sa, že od prvého júna prijmeme ešte jedného údržbára, ktorý bude mať na starosti len, opravy v izbách a apartmánoch. Spoločenské priestory a ostatné časti hotela bude spravovať Fero Záruba tak ako doteraz." 

,,Čo ťa viedlo k tomuto kroku? Veď Fero je svedomitý pracant. Robotu zastane dobre." 

,,Ja nehovorím, že nie je dobrý pracovník. Ale má toho dosť, nestačí všetko urobiť tak rýchlo ako je potrebné." 

,,Adela, nestarám sa do toho ako vedieš administratívu  hotela. Vieš dobre, že moja parketa je skôr jeho technická časť. A údržba spadá do mojej kompetencie. Preto si dovolím namietnuť..." 

,,Adam, nehovorím ti o tom preto, aby sme viedli debatu, či áno, alebo nie. Ber to ako hotovú vec. Vedenie nám to nariadilo na čele s obchodným riaditeľom Alešom Hudákom." 

,,Aha. Kvôli tomu si bola v Bratislave?" 

,,Okrem iného aj preto." 

,,Áno, hotel patrí im. My musíme plniť len ich rozkazy, že?" 

,,Preboha, Adam, čo si taký vzťahovačný? Veď, čo je zlé na tom, že budeme mať nového zamestnanca? Neplatíš ho zo svojho!" 

,,Mne sa nepáči, že ctené vedenie nás vždy obchádza. Na nič sa nepýtajú, len nariaďujú." 

,,Ty si myslíš, že v iných profesiách je to inak? My sme len zamestnanci, ktorým musia dávať, každý mesiac výplatu. Buď rád, že máš vôbec ešte nejakú prácu. Ak sa prevalia krádeže, ktoré tajíme, tak obidvaja odtiaľto vystrelíme ako rakety." 

,,Asi máš pravdu. Prepáč, som podráždený kvôli tým krádežiam. Celý víkend som nevidel rodinu. Manželka mi volá každú hodinu, kedy už konečne prídem." 

,,V poriadku, choď domov. Ja to už zvládnem. Dúfam, že ten podliak dá už pokoj." 

  Adam vstal, podišiel k dverám. ,,Zatiaľ sa maj. Zajtra prídem na odpoludňajšiu smenu." 

,,Ahoj."

    Keď osamela, oprela sa v kresle. Zatvorila oči. Cítila ako by jej niekto udieral kladivom do hlavy. Počula tlkot vlastného srdca. 

  Nemala odvahu povedať Adamovi o pláne na ktorom sa s Alešom Hudákom a Robertom Martonom dohodli. 

  V tejto situácii nedokázala veriť nikomu. Dokonca, ani svojmu zástupcovi. 

 

                                         X                 X                 X                X                X 

 

       Kto bude tým zlodejom?  

 

                                                                                      Dvadsiata tretia kapitola. 

 

    ,,Pán Záruba, prosím, sadnite si." 

,,Ďakujem, pani riaditeľka, ste milá. Stalo sa niečo, keď ste ma dali zavolať?" 

,,Nič zvláštne, len som vám chcela oznámiť, že budeme mať ešte jedného údržbára. Je nutné, aby ste mu ukázali hotel. Vysvetlili systém práce a ostatné náležitosti. Vy sa budete starať o spoločné priestory a jemu pridelím izby a apartmány." 

   Fero Záruba vstal, začal si mädliť ruky. ,,Pani riaditeľka, ak máte niečo proti mne, povedzte mi to otvorene. Ale nevyhadzujte ma takýmto podradným spôsobom. Vy chcete, aby som ho zaučil, a potom ma pekne vyšupnete. Ja som ten váš trik prekukol." 

,,Pán Záruba, sadnite si a upokojte sa. Nikto vás nechce prepustiť. Vedenie rozhodlo, že je nutné, aby taký veľký hotel mal ešte jednoho údržbára, správcu, ktorý tu bude aj bývať. V prípade nutnosti bude na porúdzi hoci aj cez víkend a v noci. Pre vás sa nič nemení. Nemusíte mať obavy." 

,,Naozaj, pani riaditeľka?" 

,,Naozaj. Zavolala som vás hlavne kvôli timu, aby ste mu ukázali, kde máme náradie a náš systém práce. Kedy treba vykonávať nahlásené opravy a všetky tie ostatné veci." 

,,A kedy príde?" 

,,Teraz vyhlásime verejný konkurz cez internet a budeme čakať, kto sa prihlási, a potom nás čaká výberové konanie." 

,,To bude ešte dlho trvať. Ja som myslel, že už zajtra príde. Že v Bratislave ho už vybrali." 

  Adele prebehlo mysľou: obyčajný, prostý človek a hneď dedukciou prišiel na koreň veci. Možno práve v tomto čase Marton s Alešom Hudákom vyberajú vhodnú detektívnu agentúru. 

,,Pán Záruba, to je celé, čo som vám chcela povedať. Pokojne sa vráťte do práce a nerobte si zbytočné starosti." 

,,Dobre, pani riaditeľka, verím vám." Po týchto slovách sa zodvihl a šiel k dverám. Už na odchode sa ešte obrátil a neodpustil si pre neho dôležitú otázku. ,,Ako to bude s platom? Nezoberiete mi prémie, keď budeme dvaja?" 

,,Pán Záruba," Adela vstala a podišla k nemu. Bolo na nej vidieť mierne podráždenie, lebo pôvodne predpokladala, že túto záležitosť vybaví za desať minút a ona sa s ním naťahuje už pol hodinu. Takto si pondelkové ráno nepredstavovala. Už dávno mala volať Alešovi, či už niečo s Martonom v tej veci podnikli. Na čo sa zamerajú, aké kritéria výberu nastavia... a miesto toho sa dohaduje s údržbárom. 

,,Pán Záruba," zopakovala jeho meno dôraznejšie, ,,už som vám jasne povedala, že všetko ostane pri starom." 

,,Veď dobre, dobre, ale opýtať sa môžem?" 

Nedal sa odbiť starší muž. ,,Tak ja teda idem, keď hovoríte, že..." 

  Adela prevrátila oči. ,,Panebože, pán Záruba!" Rázne za ním zatvorila dvere. 

  Ako dokážu byť niektorí ľudia otravní, vzdychla.  

 

                                        X                     X                  X                   X 

 

    Nebude tým zlodejom Záruba? Čo myslíte?  

 

                                                    Dvadsiata štvrtá kapitola. 

 

      Aleš Hudák sedel vo svojej kancelárii na piatom poschodí a hypnotizoval telefón. Nevšímal si nádherný výhľad na Dunaj a lode, ktoré ho križovali. 

    Mal by som sa spojiť s Martonom a zistiť ako v danej veci pokročil, uvažoval. Čas nás tlačí. O chvíľu sa nebudú dať utajiť tie krádeže. 

   Adela mu napísala e-mail v ktorom mu oznámila, že cez víkend došlo k ďalším trom. A, že to len-tak-tak ututlala. Okradnutí sa búria a odmietajú odškodné, dožadujú sa polície. Nesmú váhať už ani minútu je čas konať!  

                                                       X                                       X 

 

   ,,Pán Marton," Magda Vargová strčila hlavu do kancelárie finančného poradcu Roberta Martona. ,,... na pevnej linke máte dôležitý hovor." 

,,Teraz nie, Magda, vidíte, že pracujem," práve v tej chvíli mal videorozhovor s dôležitým obchodným partnerom. Robert dochádzal do Nitry len dvakrát do týždňa, a preto chcel využiť každú chvíľu. Inak pobýval v Bratislave, kde si zriadil pobočku. 

,,... volá pán Hudák a hovorí, že je to dôležité. Jeho hlas znel naliehavo. Myslím, že by ste hovor mali prijať." 

   Robert okamžite vedel, o čo sa jedná. Lenže teraz to skutočne nešlo. Mal na obrazovke počítača klientov z Miníchova. 

,,Magda, povedze mu, že o pol hodinu zavolám." 

,,Dobre, poviem," opatrne za sebou zatvorila. Sadla si na miesto a zobrala do ruky sluchátko. 

,,Haló, pán Hudák, ste tam?" 

,,Áno." 

,,Pán Marton má momentálne dôležité jednanie, ktoré nemôže prerušiť. O pol hodinu vám zavolá." 

,,Ďakujem, Magda." 

,,Rado sa stalo," Magda vycítila, že hlas Hudáka znel smutne, možno aj sklamane. Nedokázala si daný pocit vysvetliť, lebo ho poznala, ako nestraného, reálne a prakticky založeného človeka. Ba občas si pre seba povedala, že je poriadny suchár. Vôbec sa nečudovala, že nemá ženu, ani rodinu. 

   Preto ju jeho emócie zaskočili. 

                                                 X                                                   X 

 

        Aleš každých päť minút pozeral na hodiny. Nedokázal sa sústrediť. Pred sebou mal horu dokumentov, ktoré potrebovali skontrolovať a napísať správy pre vedenie. Miesto toho vyhľadal na internete detektívne kancelárie. Zoradil si ich podľa referencii. A vyraďoval. Nakoniec mu ostali dve, ktoré by mohli vyhovovať ich potrebám. Zatiaľ si ich nechal v zálohe. Uvidí, čo mu povie Marton a podľa toho bude konať. 

   Zazvonil telefón. Strhol sa, hoci hovor netrpezlivo očakával. 

   Zodvihol sluchátko. 

,,Áno, prosím." 

,,Prepáč, Aleš, nemohol som s tebou telefonovať. Mal som videokonferenciu z klientami z Mníchova." 

,,Nič sa nestalo. Chápem. Skôr ma zaujíma, či si už vybral detektívnu agentúru. Čas nás tlačí. Adela mi písala, že cez víkend sa u nich stali tri krádeže. Už aj personál sa začal navzájom podozrievať. Pracovné prostredie je narušené." 

 

 

                                                  X                   X                      X                 X 

 

   Pokračujeme ...                                         

 


                                                           Dvadsiata piata kapitola. 

 

     Aleš počul, ako si Marton zhlboka vydýchol. 

,,Dnes ráno som sa spojil s detektívom, ktorý pre mňa v minulosti pracoval. Podrobne som mu vykreslil dianie v hoteli Skalisko." 

,,No a?" Aleš bol tak nervózny, že nedokázal čakať, kým mu Robert vyrozpráva obsah rozhovoru a musel mu skočiť do reči. 

,,Povedal, že to znie zaujímavo z hľadiska jeho profesie. A ujme sa prípadu. Potom som mu predostrel náš plán. Aj ten schválil." 

,,No hurá," zajasal Hudák a trocha sa upokojil. Napätie z neho opadlo. ,,A je dobrý?" 

,,Myslím, že áno. Ja som jeho služby využil štyrikrát a vždy mi podal uspokojivé informácie. Treba mu presne do detailov povedať, na čo sa má zamerať a on pôjde po stope ako poľovnícky pes. Je spoľahlivý a ambiciózny." 

,,Ďakujem, Robert, za seba aj za Adelu. Lebo, keď sa nenájde ten podliak, naše miesta sú ohrozené. Vedenie zvolá valnú hromadu akcionárov a vyradí burinu a nasadí na naše pozície nový porast, ktorý bude agresívny. Vyhodí všetkých zamestnancov bez milosti a ohľadov. A začne od znova s očisteným personálom. Je jasné, že vina sa znesie na ľudí, ktorí v hoteli pracujú. Ja neviem, ale mám tušenie, že to nie je nikto z nich." 

,,Nechcem ti brať ilúzie, ale... veď vieš ako to bolo s Vierou. Nikto by nepovedal, že okráda vlastný podnik, kde jej patril majoritný podiel. A vidíš! Dokázala kvôli rulete ísť až do krajností. Pokojne chcela obetovať vlastnú sestru, len, aby mohla znova sadnúť za hráčsky stôl. Na ničom jej nezáležalo, ani na vlastnom živote. Preto by som si nimi nebol až taký istý. Možno za tým bude stáť človek na ktorého by sme to nikdy nepovedali." 

,,Veď uvidíme. Adela mi poslala materiály a životopisy každého z nich. Pozorne ich preštudujem. Zoradím podľa profesii. 

  Prosím ťa, zavolaj tomu detektívovi a požiadaj ho, či by nemohol prísť zajtra ráno ku mne do hlavnej budovy Združenia. Ak sa dohodneme, vysvetlím mu podrobnosti a ukážem materiály zamestnancov, aby sa pripravil na každého individuálne. Možno mu to pomôže v pátraní." 

,,V poriadku. Dohodnem stretnutie a ostatné už je na vás." 

,,Ešte raz ďakujem za pomoc, Robert." 

,,Za málo. Ja nezabúdam a vážim si toho, ako si sa pred dvoma rokmi postavil ty za mňa." 

    S tým sa rozlúčili. 

 

                                   X                      X                     X                    X 

 

   Už som dostala mnoho tipov, kto ten zlodej môže byť. Pokojne premýšľajte ďalej... lebo príbeh pokračuje... Dokonca jeden padol aj na Adelu. Je ona skutočne tým parazitom? 

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

16.10.2018 08:47:33Večný snílek

Ahoj, Ruženka. 

 

   To si myslela Adela na začiatku, že ju niekto poriadne dostal a chcel prísť lacno k peniazom. Ale keď sa krádeže množili tak od toho upustila. Lebo nie je možné, aby si stále niekto takto privirábal. Musel by byť sakra dobre informovaný a musel by to robiť niekto z vnútra a nabádať tých hostí k tomu. 

 

   Ja neviem, veď uvidíme, ako to bude pokračovať. A čo detektív? Ako sa ten toho zhostí? 

15.10.2018 21:42:15Ruža z Moravy

Není v tom spíš haklík, že lidé, kteří jsou hosty chtějí tím nahklášením krádeže případně něco ušetřit?


|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.