Víla a chlapec

Jurko bol veľmi neposlušný chlapec. Jednej noci sa mu zjavila víla uprostred izby a povedala mu:"Keď budeš zlý

dám ti peniaze. Jurko sa nemusel snažiť byť zlým. Bol často zlý. Ale niekedy sa aj snažil ovládať svoj hnev a bol

dobrý. Ale víla mu povedala:"Nebudeš sa snažiť byť dobrý, lebo potom by si nebol zlý." Víla sa veľmi bála Jurkovej

dobroty. Povedala mu:"Viem, že sa v tebe skrýva dobrota a najradšej by si bol vo svojom vnútri dobrý. Viem, bude ti

lepšie, keď ti dám peniaze, budeš zrazu dobrý. Dobre, dostaneš svoje dobro. Ale iba za zlo." A potom zmizla. Jurko

sa teda snažil byť zlý aj keď sa niekedy snažiť vôbec nemusel a bol zlý. Na druhý deň prišla zasa tá víla a zasa 

vravela to isté. Ale teraz ako dohovorila otvorilo sa okno a Jurko začul silný vietor. Z vonku fučali dnu cez otvorené

okno peniaze. Poletovali v tom víchre ako zdivené a hneď nato dopadali tíško na podlahu. Jurko bol z toho celý

bez seba. Tak ho to potešilo, že chvíˇkami zabúdal až dýchať. Trvalo to všetko iba chvíľu. Keď víchor prestal Jurko

zatvoril okno a začal zbierať peniaze.. Bola ich poriadna hromada.. Napchal ich do úložného priestoru svojej postele.

Rodičia mu do jeho vecí nešli a tak sa nemusel obávať, že peniaze nájdu. Od toho dňa sa naozaj zmenil. Okrem toho,

že mal v hlave iba dobro za peniaze, odteraz si mohol kúpiť čo sa mu zachcelo. Ale iba chvíľu mal dobrý pocit z toho,

že má toľko peňazí. Víla vedela, že peniaze ho budú tešiť iba chvíľu. Že iba chvíľu peniazmi zakryje zlo. Počul z diaľky

hlas víli:"Už ťa mám chyteného." Raz tak premýšľal a zarzu natešený zvolal:"Už viem čo potrebujem! Potrebujem aby

sa všetko zopakovalo. Potrebujem zasa počuť ten víchor a v ňom ako fičia dnu cez okno peniaze." Tu sa okno čo 

bolo dobre zatvorené vzdulo a otvorilo sa. Zopakovalo sa presne to isté čo minule. Zvonku fičali cez okno dnu peniaze,

poletovali vo víchre a tíško dopadali doprostred izby. V tej chvíli bol Jurko radosťou celý bez seba. Zase bude dobrý.

Na druhý deň cestou zo školy šiel zasa na nákupy. Keď prišiel domov mama nebola doma. Bolo mu to divné, lebo

mama robila opatrovateľku a o takomto čase bývala už doma  a čakala ho s obedom. Nevedel prečo víla chcela aby

bol zlý. Zlo čo robil rástlo a preto mohla víla jeho rodičov zakliať. Nastala noc a neprišiel ani jeden z rodičov. Vybral

sa ich teda hľadať. Dal si na chrbát ruksak v ktorom mal minerálku a nejaké keksya šiel. Ani nevedel prečo sa ich

vybral hľadať do lesa. Prechádzal sa v tom lese a vôbec sa nebál. Bolo mu smutno bez rodičov. Ako tak chodil

skríkol:"Budem dobrý aj bez peňazí!" Vtom poriadne zahrmelo a tu vidí, že idú k nemu dve postavy. Trocha sa teraz

aj zľakol. Ale tie postavy začali naňho kývať a volať ho po mene. Veľmi sa tomu potešil, keď zistil, že sú to jeho

rodičia. Zvítal sa s nimi a všetko im vyrozprával čo sa mu stalo. Ako sa blížili k ich činžiaku Jurko zbadal, že okolo

lampy lieta nejaký chrobák. Vtom sa ten chrobák spustil dolu a prefrngol Jurkovi popod oko. Jurko ucítil pálčivú

bolesť. "Poštípal ťa?" povedala mu mama. O chvíľku, keď vstúpili do bytu Jurkova mama naliala na fáčik octu a 

priložila ho Jurkovi pod oko. Jurko sa o chvíľu zjavne cítil lepšie, lebo bolesť ustala.

    V tú noc sa znova Jurkovi zjavila víla v izbe. Postavila sa doprostred izby a lákala ho aby bol zase zlý. "Zabudol

si aký krásny pocit máš, keď fičia peniaze?" Jurko kto vie či by sa nechal zlákať keby si nespomenul na mamičku 

a ocka ako ich potrebuje. Veď kto mu dal fáčik pod oko. A oni potrebujú jeho. Poslal vílu preč. Veď jej určite ide

iba o to aby mohla zasa rodičov zakliať.