Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Posledný tanec

19. 12. 2018
12
12
1146

Taký hyperaktívny ujo. Chvíľu neposedí, večne niečo majstruje, vyrába, opravuje, stromy strihá, okopáva, hriadky podľa špagátika vymeriava, na milimeter presne, ak mu niečo nesedí, štyri razy prekope, až potom spokojne pozerá z balkóna, ako sa rysujú jedna vedľa druhej.

Po odchode do dôchodku nezostal doma. Vždy sa nejaká práca našla, školník, strážnik, kurič, až po štvrtom infarkte si dal povedať. Zdravie je na prvom mieste, netreba osud pokúšať, a tak mu zostalo len to majstrovanie a záhradka.

Najhoršie sú zimy. Lúšti krížovky, no netrpezlivo vyčkáva jar, kedy sa bude môcť motať po dvore, doma mu je dlho. Telo ho už celkom neposlúcha, ale očká má ešte stále šibalské, všetko otočí na srandu. Strieľa si z reklám, zo súčasných pesničiek, sleduje život okolo, nič mu neujde. V nedeľu dopoludnia, keď tety prichádzajú z kostola, oni s mladou susedou s motykami v ruke, ak niektorá na nich zazerá, nahlas mudruje – „poctivá práca, hotová modlitba, nemám pravdu?“ Žmurkne na dievča a šúcha si dlane, ako im to zasa natrel. Neznáša baby, čo iba klebetia, zle robia a v nedeľu sa náhlia do kostola, vyspovedať z hriechov, aby od pondelka, čo od pondelka, už cestou z kostola mohli začať páchať ďalšie.

Posledné dva roky chorôb pribúda, veľa času trávi v nemocnici, slabne, ledva nohy dvíha, čoraz zriedkavejšie vyjde do záhradky, už len poprechádzať sa. Teta prevzala všetku prácu, on len radí a kritizuje, špagátiky káže posúvať, kým všetko nie je ako má byť. Neskôr už len na balkóne ho vidno, na svojej stoličke presedí hodiny, chvíľu pozerá, chvíľu drieme, človeku až príde ľúto, aký dlhý mu musí byť čas, keď bol zvyknutý stále niečo robiť. Do toho reuma, bolesti kĺbov, ale drží sa statočne, ešte si sem – tam s mladou susedou niečo zakričia, chýba jej, záhradka bez neho stratila svoje čaro. Keď začínala, veľa ju naučil, poradil a hlavne zabavil. Tie jeho hlášky! Mal dobre vyše osemdesiat, ale všeličo mu ešte behalo po rozume, až sa červenala.

Už ho nevidieť ani na balkóne. Teta každú chvíľu odbieha zo záhradky, či niečo nepotrebuje, treba mu aj s jedením pomáhať. Občas ju nepozná, kladie otázky, čo tam robí, zrazu jej pripomína, či zaplatila tej mladej, čo sa o neho stará. „Akej mladej? Veď tu nikto nie je. To som ja, tvoja žena.“ Je ťažké, zmieriť sa s odchodom milovaného človeka. Áno, po takmer šesťdesiatich rokoch manželstva, milovaného človeka. Jedni z mála. Často sú starí manželia na seba protivní, rozčuľuje ich už len to, že ten druhý vedľa nich dýcha, nemajú pre seba milého slovíčka. Je priam balzam na dušu, pozorovať tých, ktorí sa po toľkých spoločných rokoch majú radi. Aj ujo mal vrtochy a teta si občas poplakala, keď na ňu nespravodlivo vyletel a povedal hrubšie slovo. No ešte stále ju vedel rozosmiať a pohladiť očami.

S nehou spomína na posledné dni, keď bol už taký slabučký, že ho aj na záchod musela vodiť. Ona cúvala, on sa jej držal a pomaličky ju nasledoval. Zrazu zastal, niečo zanôtil a začal s ňou tancovať. Jemnučko sa kolísal, iba naznačoval kroky.

 


12 názorů

týmto komentárom si mi urobila radosť, presne takto to malo byť,vďaka, Lakrov


Lakrov
28. 01. 2019
Dát tip gabi tá istá

Ačkoli je po první půstránce jasné, že se to ubírá ke smutnému konci,  je z toho zároveň znát onen láskyplný optimismus posledních dní  a poslední odstaveček (jehož smysl se umocňuje po oodhlédnutí na začátek  k názvu) vyvolá úsměv na tváři.  Tip.  


Dodola
25. 12. 2018
Dát tip

Moc pěkné povídání, působivé svojí prostotou


Silene, toto je taaaak pekný komentár, kvôli takýmto som ešte stále tu


Silene
22. 12. 2018
Dát tip gabi tá istá

gabenka,

jsem tááák ráda, že nás tu opět zásobíš svými prozaickými texty, jsou to hotové klenoty, v mých očích určitě. A s těmi perlami, které se občas z očí řinou, se tam nějak směstnají. Jak to dělají, nevím. To ty...

(Zkoušela jsem včera psát ještě i ke Stařence, ale neodeslalo se mi, wifi chabá, sem tam zločinně zachází s mými pracně vypocenými řádky. Napravím, nenapravím, kdybych tušila. Ach.)


srozumeni
20. 12. 2018
Dát tip
Tak to mě fakt dojalo,taky mám slzy v očích...***********

Kočkodan
20. 12. 2018
Dát tip
Tohle byl vzhledem k okolnostem vlastne opravdový star Dance...

vďaka, že ste tu boli so mnou, pri spomienke na uja Juraja

 


agáta5
20. 12. 2018
Dát tip

ach!


Andělka1
19. 12. 2018
Dát tip

Opravdu je pro  konec dojemný, slzy do očí...a opravdu roztancoval...i mne, úsměv.

ÚSMĚV.


Gora
19. 12. 2018
Dát tip gabi tá istá

Konec to tvé neveselé vyprávění, gabi, roztancoval:-) - povýšil...


Lerak12
19. 12. 2018
Dát tip

Jako dítě jsem se narodil... jako dítě také zemřu.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru