FAQ

Díky a měj se fajn. Kostky z ledu - taková zapeklitá věc...

nech sa darí, uvidíme nabudúce.

-:)

Díky za detailní kritický náhled. 

Přeji pěkný den-)

U mě dobrý.

Páčil sa mi hneď v úvode pomerne dobre spracovaný a výrazný obraz-tak jako meditace na převrácené židli patrí k mým oblíbeným knihám- ticho unavených očí / vopred sa ospravedlnujem za nedbalý odpis a voľnopreklad- /, ktorý realzuje istý spúšťač udalosti skrz autora. Stolička nohami hore, oči na povale,- povala ako odraz ticha, nepopísaných zážikov, samoty, únavy.../ vytlačuje dno prázdnych pláten. - / medituje, ale zároven odkrýva prázdno, opäť nezakreslené miesta, miesta bez zážikov, - jako kostky ledu- práve v tomto mieste som už trocha cítila istú „nedotiahnutosť“ v rámci práce so slovom, s výrazom. Skúsila som si položiť otázku, či by v tomto smere predsa len nestačilo použiť výraz- vytlačuje dno prázdnych pláten jako  kostky... / prípadne snád použitie iba ľadu- ../ Touto zmenou výrazu by som možno chcela viac zväčšiť otvorenosť obrazu, ale aj myšlienky. Záver mi však naopak, prišiel  veľmi dobre zafixovaný, jednak použitím otázky a zároveň zodpovedaním, ktorým si dosiahol nejakú „myšlienkovo otvorenú sieť „ , v ktorej je pomerne dosť miesta na interpretáciu pre čitateľa. Páči sa mi akási všedná nedbanlivosť textu, v závere až taká nedbalá ľahostajnosť, mierna drzosť,rebélia svojho vlastného monológu... Ako malý nedostatok  pociťujem práve to nejako rozpité spracovanie strednej pasáže.