Na konci sveta...

Na konci sveta-neskoro v noci

Chalupa zburana aj nad’alej stoji tam, kde sme ju tej noci nechali. Naozaj t’a take nieco dokaze inspirovat’? Mesiac nezmurka. Hneva sa na mna. Vynechala som ho v basni a zatvorila som pred jeho pohl’adom roletu. Vyzliekla som si vsetko-iba svedomie vecne zostalo. A mesiac si chcel obzriet’ moju nahotu, moje telo prekryte modrinami a neviditel’nymi vraskami, ktore vznikli klamom. Klamala som t’a, ze t’a milujem…

Nie, nemilujem t’a. Milujem tvoje oci, usta, chlpy na prsiach a to male znamienko, tam… A tvoje srdce-zboznujem. Z tvojich slov zijem, z nasich snov dycham. Nenavidim prach, ktory ti spini topanky. Zavidim tricku, ktore denodenne objima tvoje mohutne prsia. A klamem t’a, ze t’a milujem. Moje city k tebe meno nemaju. Jestvuje meno pre nekonecnu lasku, zboznovanie, obdiv a nesmiernu uctu? Jedno meno? Nie. A preto mi never, ked ti poviem “Mam ta rada”. Mam ta viac od toho, od tych troch slov, od pohladu, ktory ti posielam, bozku, ktory kladiem na tie rajske pery…

Zhasla som lampu. Potichu placem… Jedneho dna odides… A tak by t’a rada do konca sveta zboznovala!!!!