Neviem, čo chcem ...

Strašne ma ubíja predstava,keď si pomyslím, že si.

Neviem,ale cítim,že nemám odvahu Ti to povedať.

Prezradiť to,čo játra moje srdce.

Je plné pocitu oťaženosti zo všetkého,čo nás postretlo.

Cítim, akoby ma tá ťarcha, ktorú vo vnútri nosím, ťahala niekam do hlbokej nepriazne osudu.

Odvšadiaľ vidím Tvoje nevrelé tajomstvá, ktoré si nechávaš iba pre seba.

Nedokážem  naprieč ich steny preniknúť a odhaliť to, čo si vlastne o mne myslíš.

Určite to nebude nič pekné.

Ty ma tak strašne miluješ a ja neviem, čo  mám na to všetko dodať.

Asi si len myšlienka, pri ktorej ja sám odhaľujem množstvo stereotypu a ohranenosti mojej vôle k Tvojim pocitom.

Možno som si iba vysníval krásu vnútra, ktorú Ti ja nemôžem dať.

Som strašiak na križovatke nášho osudu.

Ja fakt neviem,čo si mám o tom všetkom myslieť.

Možno to pochopím,keď už bude neskoro.