Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sedem dní

11. 04. 2003
6
0
1567
Autor
nebraska

...

Prvý deň bez teba
len slzy
tancujú v dlani
Nepravou mačetou
chcela som
lásku si brániť
Ticho ma zabíja
hodiny nájomným
vrahom
trest nesiem za vinu
v batôžku
na tele nahom

 

Druhý deň bez teba
oči sa milujú
v mori
štiplavá z bolesti
vatra mi v srdiečku
horí
Obitá o steny
do okov spútane paže
a diabol bez kostí
na krídla smolu
mi maže

 

Tretí deň bez teba
od krvi
mokré mám prsia
veznená bez súdu
v kazajke trápiť
ma musia
Ťažko mi zaplakať
ťažko mi opustiť
telo
chcem prestať
vidieť tmu, chcem
vidieť zas celkom
bielo

 

Štvrtý deň bez teba
nepršia zo mna viac
slzy
keby si tušil len
ako moc všetko ma
mrzí
preplávať riekou späť
vystúpiť na druhom
brehu
cítiť ťa pri sebe
nemusieť nikdy byť
v strehu

 

Piaty deň bez teba
ruky sa od strachu
trasú
V špinavej obálke
prišla mi pozvánka
na súd
Už sa len učesať,
a umyť zlepené vlasy
nevidieť, necítiť
nepočuť samoty hlasy

 

Šiesty deň bez teba
v záhrade polievam
kvety
premieňam veršov
pár na prášok
myšlienok mletý
nevidím škovránka
krídlami nežne čo
máva, boj duše s
planeňmi, vyhrá ho
ten, kto sa vzdáva

 

Siedmy deň bez teba
v truhle sa mäkučko
leží. Prepáč mi,
prosím ťa...
Vlastná smrť nedá sa
prežiť
Splašená minulosť
v cvale ma do krvi
skope, už teraz naveky
budem žiť vo svojom
hrobe


Krel
17. 04. 2003
Dát tip
!*

Sonia
16. 04. 2003
Dát tip
len smutok vie vytvorit tie najkrajšie veci,a to rozhodne tvoja basen je.

SmartMio
11. 04. 2003
Dát tip
Bez kecov - môj tip

Naso
11. 04. 2003
Dát tip
ako potešiť tých, čo myslia, že utešiť ani nejde? Ako dokázať, že za oblakmi sa skrývajú teplé lúče slnka? Niet návodov, aj tie správne recepty chýbajú. Ale raz (hlbko v 90 rokoch) mi jedna kamoška povedala (niekde to tiež čítala a tak neviem komu pripísať autorstvo) naozaj zaujímavý minipríbeh - ponaučenie, že vždy sa dá aj horšie -, ktorý si odvtedy navždy pamätám: "Bol som bosý a plakal som, že je mi zima na nohy a že nemám na topánky. Potom som raz uvidel človeka bez nôh. Už neplačem..." A musím niekde vyhrabať to číslo na kašpirovského, aby to nejaké vlny optimizmu zaslal priestorom! :-))

***t*** někdy musíme umřít, abychom našli sílu žít dál...*

_iris
11. 04. 2003
Dát tip
vyborne obrazy***

tanganika
10. 04. 2003
Dát tip
* /I am stretched on your grave And will lie there forever If your hands were in mine I'd be sure we'd not sever My apple tree my brightness It's time we were together For I smell of the earth And am worn by the weather/

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru