Oslobodzujúci adrenalín

Bol si sadistom, čo ma

vždy na poslednú chvíľu

vytiahol z dna depresií,

kde si ma sám hodil

svojou nevšímavosťou,

a nekonečná agónia

"druhých dychov"

mi napĺňala srdce

až do včera, keď som

vydýchla naposledy

pri voľnom páde

z výšky tvojho egoizmu.

Tvoj hlas to bol,

čo odrátal posledné

sekundy lásky,

tak často si skákal

odo mňa preč,

to opotrebované

lano nevydržalo môj

bungee-jumping a ja

som videla svoju

tvár znetvorenú strachom

a tvoj pokrivený charakter.

Desivý a dlhý bol pád

nekonečných metrov

nočných hodín,

prišlo však oslobodenie,

ranný dopad absurdity

rokov na kraji mostíka

so slučkou na nohách,

kde som strachom

cúvala a pritom stačil

jediný krok vpred.

A ja už dnes viem,

čo mám najradšej...

...oslobodzujúci adrenalín....