Vtedy na západe...

A keď nastane ten deň
čo už dlho žijem preň
uvijem ti veniec z dažďa
nech som znova, viac než každá
Tvoja žena, ako včera
keď si moje bozky zbieral
v bielo rozkvitnutom sade
vtedy dávno na západe
keď v zelenom úbočí
vložil si lásku do očí

a kyticu žltých ruží
na stene si pre mňa sušil
nekonečnosť poľany
vtiskol si mi do dlaní
rozfúkal si do polí
slobodný let sokolí
bez spýtania ticho do žíl
radosť číru si mi vložil
keď si mi dal na hranie
čierne pierka havranie