Písmák INFERNO
INFERNO
Na mieste, kde sa stráca podstata ničoho,kde sa bojíš žiť,kde nepočuť nič,avšak cítiť bolesť, strach a smrť,kde je človek len slovo,kde ťa mučí už len ticho,kde si spätý s tmou,kde ti ukazujú radosť,avšak nedovolia ti ju cítiť,kde ti zabijú nádej,len pohľadom do očí,kde ťa všetko opustí,kde si tak sám,až zabudneš kým si,kde ti dajú naspäť srdce,len vtedy, keď ti ho chcú prebodnúť,kde sa sám chceš zabiť,kde je bolesť taká silná,že si kušeš do ruky od zúfalstva,kde ti ukazujú smilstvá,až si derieš iči z tváre,
vitaj, pútnik vitaj, v mojej hlave,
ja všetkých hlúpych nechám tu s tým,že som vám vravel o krajine svíň.
Narieka s Hadom
Narieka s Hadom,
narieka s ním,
prečo si ju vybral,
prečo nemôže žiť s tým,
Chvíľa môjho rozumu
Je tu chvíľka môjho rozumu,
keď sám ležím uprostred života,
a hľadím na lunu,
avšak aká je tu istota. ,
Epos o -Takom normálnom bláznovy-
Čas prichádza,
a nový deň povstal,
smrť nás zvádza,
človek by sa nazdal,