Diaľky
Ostal mi vdlani tvoj vlas,no nepritiahnem ťa ním k sebe,ako zemská príťažlivosť blázna,ktorý práve skočil.
Jeseň –čepeľ noža obrátená proti tvári. Cítiš.
Túlam sa po nociach,objímam vietor amaľujemmu tvoju tvár.
Rozlúčka
A bielo je v zápisníku. Tichšie ako pohyb srdca zatvára sa.
Opúšťa ťacez šumenie trávy,cez príboj vôd,cez mlčanie rýb.
Už nenájdeš jeho chvenie,nehneš pokladom navždy zakopaným.
Predjesenné nepokoje
Predjesenné nepokoje
V očiach vlajka zvesená
Odtekajú vody
Na dno ľudskej duše
Odpoveď
Všetko zlé je na niečo dobré.
To boli tvoje slová, pamätáš.
Aja, vedený nekonečnou láskou,
som nenachádzal ten správny kľúč
S otvorenými očami
Stále mám pred očami,ako si sa mi rozplakala na rameneaja som mal odrazu pocit,že diaľky prestávajú existovať.
Objavil som neboadefinoval si ho po svojom.
Potom mesto,plné monotónnej hudby, až strach. Opilci alacné mäso,obloha tesne pred súložou.
Na cestu
Pobrala sa apozdravila okridlených. Bielo sa na ňu usmiali.
Jej ruky ako zem – drsné, ale vždy ochotné prijať. Ateraz obracia ju práve tá zem vo svojich prstoch, ako predmet práve darovaný.
24
Opäť jedna ztych dlhých, prekliatych nocí,
kedy nezažmúrim oka
akedy nepomáha ani rátanie do tisíc.
Vhlave ako vmlyne.