Ticha vecnost

fallen angel fall for me

On říkal že ti taky nebylo nejlíp

Skúsim to. Odabstinovať do pondelka. Mám všetko, rivotril, chlorprotixen, volnú izbu, zatiaľ. pohádala som sa včera s mamou a odišla som.

to fix the shadow

Prší. Presne také počasie ma privítalo naposledy v Anglicku. Ležala som v izbe a ked som otvorila oči, nemohla som si spomenúť, kde som. Ten štvrocový pôdorys, strop s ostrými hranami - tak predsa moja izba nevyzerá.

bolo ako nebude

co sa za dva mesiace zmenilo a nezmenilo - odniesli nam pocitac a panovi sa nakoniec za tri tyzdne podarilo nainstalovat windows a doniesol nam ho naspat. tak mame internet v penzione. ktosi si tu vraj postahoval porno a nejake male dieta si to pozrelo a bola z toho afera . neviem preco sa vsetci pozerali na mna, ako keby som ja za to mohla.

i am never guilty

adresu zatial nemam ziadnu . management ma niekam odstahuje, coskoro, ale tazko povedat kedy. sa tu citim ako za trest, ale nie je to zle, len trochu sa nudim . bez drog.

where are they now, the years, the year ..

_04. Mama došla - mala by som byť rada asi, že je tu, kým je tu … sedíme v kuchyni, ja, mama, sestra, Sebastien, celá rodina naša - a mne len tak zrazu tečú slzy, chce sa mi plakať. Prečo to všetko. Prečo tie slzy, prečo práve len keď som s nimi.

Závislost jako směs choroby a nedisciplinovanosti

Ráno o siedmej vstanem a zistím, že sa mi nikam nechce chodiť -- Bude krásny deň. Slnko svieti, práve vychádza, oblaky - točí sa mi hlava ako stojím na balkóne a pozerám -- husté, nízke, tmavé oblaky … kto ich točí. Oni mňa, alebo ja ich. Krása.

Oh rose, thou art sick!

Dnes sa mi snívalo, že chodím po nejakej miestnosti hore-dole stále, chodím a chodím a chodím, ale nič viac si k tomu nepamätám. Dva dni. Začala som, hurá. Po chvíli ma celé hurá prešlo.

The seven seals of her seven years of Rose Cross madness

Prvý deň je pekný,viem, že to dokážem, mám radosť -teším sa na zmenu . Druhý deň nie je vôbec zlý,nemôžem spať, ale teším sa na zmenu . Tretí deň zavriem oči, bežím oproti stene,rozbíjam si hlavu, zomieram . Štvrtý deň vstanem, je mi zle,je to lepšie, teším sa na zmenu .

The Starres Are Marching Sadly Home

Došla tá nevoľnosť čoskoro, strach, že zomriem, že som toho zase dala príliš . Hudba bola tak plochá, skôr ako stena, farebná, ale pritom priesvitná stena - ako keď sa ma pýtala, prečo nerozprávam, či sa mi nechce a ja som nebola schopná odpovedať, že všade okolo mňa je tá sklenená stena a všetci sú za ňou a ja nemôžem von, nemôžem k nim … Panika, čo robiť. Telo sa rúti, kazí sa - tie vízie - stroj, zložitý stroj, ktorý sa niekam rúti, ako pokazené auto bez bŕzd, beží, beží a čoskoro narazí a ja sa snažím zachrániť, ale som voči nemu bezmocná … Pri diacetylmorfíne som ležala v izbe, ticho, tma, zavreté oči - nemusím dýchať, necítim telo - ľahkosť, vznášam sa po miestnosti, ako keby som plávala vo vzduchu, ako v tých snoch, keď lietam kúsok nad zemou … A zase panika, srdce búcha veľmi rýchlo, nepravidelne, nemôžem dýchať, dusím sa a viem, že je koniec, mám strach … Sústredím sa na dych, bojím sa zavrieť oči, viem, že by ma to odnieslo niekam - medzi démonov, ktorí už nie sú ja a s ktorými by som nemala dosť síl sa pobiť, ktorých kebyže zbadám, zomriem a ja vlastne zomieram, ale nechcem. Napadá ma, či mi to stojí za to - veď ja sa nechcem takto - odjebať odtiaľto.

Znamenie

Pohľad, okolie, nič . Všetko je nič, všetko je rovnakéAle čo budeš robiť, keď si konečne niečo všimneš. Budeš to nasledovať,budeš sa báť,budeš sa smiať . .

there's no hiding from the blackbird!!

Dnes som si ukradla čokoládu v obchode – vlastne som si chcela zobrať atramentové pero a zošit, ale nezmestil sa mi do vrecka. Cítim sa ako keď som mala 8 rokov a kradla umelé kvety v obchode – len tak, pre zábavu. Juchú. A cestou domov som našla mobil, krásny, chytrý, drahý, hudbu hrá i fotí, že by som si ho nechala a neodniesla do zastavárny, hmm, dilema – a doma som zistila, že je to atrapa.

Ze všech živých bytostí mám nejraději oblaky, hory a psy

Niekde možno nastala chyba . pri pokuse o úprimnosť nie je možné klamať. Keď si myslíš, že mám nejakú psychickú chorobu, prečo to nepovieš mne, ale rovno ľuďom v mojom okolí. Niekedy sú činy viac ako slová a sny viac ako rozum .

Ten zlatý kameň uprostred skaly

Posledné dni ako sen -- zrazu sedím vo vlaku a pozerám; na krajinu ako uháňa, záblesky svetiel, vysoké chladné stromy; i ja by som asi niekedy chcela byť --- tak nehybná. Keď som liezla po skalách, tak sa mi zdalo, že som to ja, že sa vraciam dakde, kde som Doma - a zrazu som si spomenula, že som videla skalu, v ktorej bola hruda zlata a ja som ju odtiaľ musela vytesať, dostať ten zlatý kameň odtiaľ von čistý. Kedy to bolo. Keď som liezla na tie skaly, alebo keď som ležala potom hore a nevedela, čo presne robiť a ponárala sa do snov, alebo sa mi to snívalo, alebo -- ja neviem.

Bloodstreamruns

Došla som do izby a svietilo slnko - malovala obraz s velkými očami - Vieš, videla som slepca vo vlaku cestou do divadla, zvláštne modré oči mal, nádherné, ale slepé . Modrá mozaika, z ktorejkolvek strany sa postavím, len na mna tie oči pozerajú .
Vrátili sme sa a všetci ľudia boli oblečení ako na karnevale . divadlo.

Slo by to lehce, bez hranic

Nepamatam sa, kedy som naposledy vstala a citila sa dobre, aspon trochu odpocinuta. Tolko rokov uplne zbytocne, clovek si mysli, ze je to v hlave a nakoniec . Takze toto je teda norma. Nemusim ja viac s telom bojovat, vyskocim rano z postele, necitim viac unavu, prechadzam sa a precitujem kazdy pohyb a okamih, telo pracuje ako hodinky -- tolko synergie, tolko energie .

Vzacna navsteva

Hudba bola pre mna vzdy velmi dolezita, znamena pre mna vela. Premieta sa do mojich myslienok, pocitov a snov. Je krasne osamote pocuvat hudbu, zavriet oci a nechat sa nou odniest daleko, do toho zvlastneho, krasneho sveta. Vcera ma navstivila vzacna navsteva.

Zmiešané pocity

Lúce skrze záclonu
dopadajú na stenu
na mojej tvári,
cmuhy sa objavujú,

Cez polia - Večná ruža

Domov cez pole, cez širokú brázdu,ohýbam sa tarchou vecera,hlboko až k zemi.
Zdvíham tmavú hlinu, sypem navôkol,sypem si na hlavu, popol a život nový,v klamnej nádeji, falošné symboly,chcem zhmotnit smútok,postavit ho pred seba.
Slnko zapadá, moja posledná nádej,zapadám navždy, zapadám do jamy,prekrývam sa hlinou.
Ruže kvitnú krvavo,ruže placú nadomnou,moje srdce prebodli,zakliata som v nich.

Na skale - Divá ruža

Na skale sedím,
vedla divej ruže,
nikam sa nenáhli,
stojí tu vecne,

Okamih

Vinič sa plazí
kamennou doskou
niekto naň zavesil umelé jablko
ten istý snáď umelé kvety priniesol

Deň

Pomaly vstávam
Slnko svieti cez okno
Hrajú sa tiene.

Necakane

Necakane – len tak zrazu som stala v lese, pamatam si luku – a potom hlas, pozrela som sa a stoji tam pan, snad mladik, ale ako keby mal sto rokov v tvari … Hovori, pocuvam – pozeram, snazim sa --- hovori – Presiel som cez les, nemala by si ist dalej … . Nerozumiem, len sa usmievam, hovori – Nemala by si ist dalej, ja som presiel, ale … Mozem ta zobrat niekam, kde si este nebola, mozem ti povedat, co si este nepocula, mozem ti ukazat, co si este nevidela --- mozem, tebe mozem . Ale – mal by som, ked sam nerozumiem. -- Konecne, pocujem hlas, pocit, ten, ten tak zvlastny – vtedy, ked unika skutocnost, ale neskutocnost je skutocnejsia, strach zaroven – alebo obavy, ale ta radost, ktora nedovoli ziadnym myslienkam stat sa zavaznymi, ktora nedovoli ziadne myslienky formulovat … predzvest skazy, ale zaroven viem, ze sa nevyhnem, ze uz nic neurobim – uz sa vsetko deje ---- a viem, ze to stoji zato, ze to vsetko stalo zato, ze to tak malo byt …
Povedal – mozes si vybrat, uz davno som prestal rozkazovat – mas moznosti, kolko je ciest – tolko je ciest, kolko si sa snazila – kolko si si doteraz vsimla – ved rozumies.

JESEŇ

Kráčam sama zimnou krajinou
Cez ľad sa prepadávam do blata
Stojím na vysokej skale,
Biele ohlodané kosti

JAR

JAR
Všade sneh, hlina a tráva,
Sneh sa topí, kráčame cez mláky
Odráža sa v nich nebo a naše tváre

Roots of sorrow

Join the circle
Follow the way down the earth
To the roots of sorrow
There they lay