.. márne

z jesennej hmly vlhnú oči dávno po dušičkách prázdne kotúče toaletného papiera počítajú dni a týždne už neverím .

25. 11. 2007
2
5
619
Volné verše

obeh

tvoje pohladenie sa pomaly rozpúšťa na pokožke preniká do krvi a pláva k samotnému srdcu.

28. 10. 2007
5
7
726
Miniatury, hříčky

lístie

lístie má moc zmäkčovať slová aj kroky.

27. 10. 2007
3
7
737
Aforismy

anjeli vlakmi nechodia

ráno na nočnom stolíku obálka zalepená bledá prvýkrát vidím (tvoju) posteľ nepreležanú chladnú kávou zohrievam vzduch dychom zvlhčujem okná ako v to letné ráno keď som čítal praskliny na stenách boli to slová v dlaniach stará cigánka za ne pýtala stovku odkrývam závesy púšťam do izby (naše) slnko v kuchyni nachádzam odsunutú stoličku a cesťák.

27. 10. 2007
4
5
644
Volné verše

23. október

Výběr

čierne dáždniky
temný baldachýn zakrývajúcich očí tíško spriadajú svoje úmysly nastaviť tieňový závoj nepreniknuteľnej clony mieniac neukázať viac než nič prevýšiť život sám udupať ho k samotnej zemi pohltiť rôznobytie držia hrdo nepohnuté ramená hovoriac tak vlhko o záchrane

23. 10. 2007
2
4
721
Volné verše

skoro zabudnutá

zem sa (mi) točí
pri kotúľaní v tráve strom z nebaoblak z lesov rastie
v špirálach emóciídotýkam sa tebanič nevravíšnuž šteklíš ma ibavečerom mi sľubuješnovú nádej v násráno sa však stratíša ja neviemprečo zas

22. 10. 2007
3
5
648
Vázané verše

jesenným lolitkám

jazykom ti vložím do úst červenú lentilku vrátiš mi ju keď zčervenáš modrú ti pošlem v obálke ak prvú prehltneš.

21. 10. 2007
2
13
1206
Miniatury, hříčky

kedysi (aj) v Tatrách

pred rokom boli tvoje slová papradie dnes sú ihličie ak to pôjde takto ďalej veterná smršť ťa neminie.

21. 10. 2007
1
4
756
Miniatury, hříčky

... ľahkosť bytia

/ pre martinez . sme ako púpavové padáčiky fúknu do nás a my sa rozplynieme po krajine na malom kúsku zeme si vytvoríme náš mikrokozmos oplotený bambusovým plotom kde nikoho nepustíme až jedno ráno sa zobudíme fúknu do nás a my opäť poletíme .

21. 10. 2007
4
23
1051
Miniatury, hříčky

duobytie

skočím do teba rovnými nohami kruhom na hladine mi odpovieš spolu sa ponoríme bez kyslíka chvením urobíme vír ktorý všetko nepodstatné utopí bruškami na prstoch sa ma dotkneš spomaleným bozkom ti odpoviem po prvom vynorení spolu zahynieme.

21. 10. 2007
1
19
1097
Volné verše

moje interCITY

ranné kávyvracajúce ma do rea(u)lityzanechávajú na dne SóSposledný vý(krík) púšteblížiac sa do záverečnej stan(ice). kde ma zas len teplá káva zohreje.

20. 10. 2007
5
22
1786
Miniatury, hříčky

pozitívny

pozitívnyv absolútnej nemožnosti tvojich dotykovoscilujem pozitívnyvyťahujúc novú ihluberú mi moju krvTak už ma lieč. Počuješ. Pretiahla si ma predsa TY,anjelik môj. nenávidím samaritánske úsmevy bielych plášťovVraj som ako malý chlapec.

13. 10. 2007
3
8
1246
Volné verše
Nahoru