Písmák Nádherná
Schovávaš sa vo vônirozkvitnutej vanilkyv šepote hrejivého lúčačo prepletá sa listamiroztopašnej jablone
trblietaš sa v daždia jednotlivé kvapkystekajú ti blúzkou na roztúženú pokožkukde ťa schladia dotykom snívajúcich pier
vidím ťa rozpustenúv jazykoch spútaného ohňado ktorého sa zamilovaldoteraz ľahkovážny vietorblikáš v povetrí jasnejšie než akákoľvek hviezda
v končekoch prstovukrývaš nekonečno prianímojej prestrelenej dušepre jediný tvoj dotykzriekam sa spásy večnostia prijímam svoje odsúdeniektoré sa leskne z dvochkryštáľových očí
Na lúke
Lúka sa rozdýchalapokropená rosouprijala obrys anjelaspustením šiat stala si sastredobodom zemeku mne chrbtom otočenápózuješ nahá v lone prirodyzelená od závistinechala lúka rozkvitnúť konvalinkysnaží sa nimizaodieť ti najzvodnejšie vnadymárne . nedarí sapomaly s naslineným prstompospájam ti na telekvapôčky roztúženej oblohypríjemne chladiaz popod konárovhladíme spolu na stále bližšie nebozačali snežiť púpavy.