Písmák A len ticho
znova a zascez opustený svetčo planélístie rozfúkalna strany tvojej myslenezaspaťpri šepote trávpri vŕzganí moríako nádych silynedošielkam malrýchloa len ticho.
Spí Ti na pleciach
svoju rukuhodím prečtvoj chrbátozýva svoj tieňza tvojím jazeromak niekto spí Ti na pleciachvrátim sachvíľasuchý piesok prehĺtaštvoje očizrkadlia mojea do dverílen vratký moststojímepred tým, čo nedýchaš.
Piate slovo
piate slovo nezmyselnej vetystratil si sa v moritak, ako horistak ako nasiel si kluc odo dviercitam ti z pierpiate slovanemaju vyznamnebol by si sa priznala moje piate slovo znieneviem.
Nekonečno
slza vodymodrie zemkde nekonečný oceán spája sa soblohoupošlem svoj tieňnech šepne tým nemýmsom dych zimybiely snehčierna hlinavšetko, čo vidíščo schovávaš vovnútria máš ten pocitprečo dýchaš kazdičkú sekundua nestíhaš vnímaťlen sadni si apošli rozum prečlen vedz, že čo príde, nie je potrebné vedieťtak počúvaj tóny svojej slávy hraťvzrastášslza vodyspadne ti do rúkvdýchni ju nenápadnea ži znovu sto krát .