Písmák Apathy II
Drinking acoffee
then
low-lying fog
inspirating the brisk air
Apathy
Everydays rush on the streets.
sitting near the bus stop
close to the wide road
anchored boat.
Nemý dialóg
Zahmlený Londýn sa ešte celkom nezobudil.
Trpezlivý kvetinár na Notting Hill Gate,
raz mi ponúkol zapaľovač.
Aj tak by ma bol poznal.
Once at midnight
Viete, že v noci všetko ožije. V pochmúrnej izbe, v 13. komnate toho starého zrubu, kam sme chodievali na prázdniny sa zdalo, že nič nie je tak, ako by malo byť a že z každého kúta číha nebezpečenstvo a pasca. Ocitol som sa tam znenazdania, keď ma tam raz večer zavrel Cid kvôli tomu, že som bol neposedný, keď spoločne s ostatnými jeho kamošmi hral pri kozube karty.
Čo to bolo
Dnes nebolo vonku pekne
vlhké chodníky adokonca hmla
ale nebolo mi chladno
iba mám rada jeseň
Javor na jeseň
Hľadela som na Tvoju tvár
ktorú som nikdy nevidela inak než zobrázku
apremýšľala som odkiaľ mi je tá tvár tak dôverná
prečo tú fotku musím stále vytiahnuť
Afekt
Chcela som okamžite počuť vyzváňací tón
chcela som ti to hneď povedať
abolo to také
že líca sa mi celkom rozhoreli
After you
Teraz vystúpia zo mňa anjeli,
ktorých nosí čierna noc,
teraz uvidím temné krídla,
čo trepotali sa vo mne aboleli
Starway
Vo víre prachu aiskier trblietavých,
vpriestore ničoty atelies premietaných
sa ľudské oko usadí,
hviezdy sa ako nekonečnosť stáčajú,
Rails of life
Bolo tam plno ľudí. Zabávali sa arozprávali, vytvorili farebnú masu, rozmazanú koláž farieb acitov. Hrala hudba, avšak nebolo to nič viacej, ako dlhá, ťahavá stužka hluku asvetla, znervózňujúceho ašialeného. Zdalo sa mu, že stojí na kraji sveta adíva sa do priepasti, alebo do tunela, do čiernej čierňavy anikdy sa už nevráti.