Písmák Bez obalu
Nedopísaná stránka knihy,
označená drobným číslom,
autor je však neznámy.
Dopíšte ju. Nejde.
Kde patrím
Nevysloviteľnou prázdnotou,
som postavou z komédie,
len tak - trochu na čierno.
Vzývať predstavy, dosnívať si cestu,
Prebúdzanie do tmy
Chcem rána bez svetiel
a zbytočného hluku.
Možno trochu iné,
ako si budete myslieť.
Inak
Čo by sa stalo, keby svet na chvíľu stíchol,
keby vo dne bola noc.
Keby motýľom narástli dračie krídla,
a láva chŕlila ľad.
Náš / Váš odkaz
Dnes, trhám zo seba kúsky minulosti,
trhám putá i spomienky.
Zabila som nás,
chladné srdce prestalo pre teba biť.
Dnes a zítra
I přesto, že jsi pryč, cítím tvou lásku. Tu něhu, která vychází z tvého nitra. Jenomže tuhle noc cítím tvé slzy. Proč.
Milovanie
Bolo to dávno, no ani nie veľmi. Keď moje srdce z klamstva len žilo. Sladký to čas, čas dvoch tvárí. A ja.
Tvrdohlavost
Možná, někdy v budoucnosti. A pak to hodně bolí. Nechci na to myslet, nech mně snít. Vždyť nemohu být štěstnejší.
Tichá smrť
Vonku chmurno je. Sedím na tvrdej stoličke,nezmyslami plní sa vzduch. Prázdne tváre. A tá tvoja.
Naša tma
Túto noc nezavriem oči,
telo sa môže vzpierať
a prosiť o zmilovanie.
Dážď vpisuje noty vnútru mojej duše,
Tiene
Tak rozplynula som sa
na tisíce, tisíce kúskov.
Srdce obmýva sloboda
a v bruchu motýle noci.
Teraz
Možno by som ťa chcela iba trochu zažiť.
Trochu premiešať s mojou krvou,
porušiť ten zákaz, čo nám bráni.
Pohladiť osamelého vlka a utíšiť
Nepochopený básnik
Bozky slov sa ma dotýkajú ako slnečné lúče.
Tvorím svoj svet a nikto si to ani nevšimne.
Mnoho krásnych vecí okolo mňa, no ja ich nechcem vnímať.
Nech radšej vnímajú ony mňa.
Schizofrénia
Možno byť posadnutý.
Túžbou po trápení.
Život otroka.
Strata v tomto storočí.
Štyri živly
Dívam sa dívam na tento svet.
V diaľke počuť spev vetra.
Náhli sa ku mne.
Zráža ma do kolien a ruky vystiera ku hviezdam.
Mesačná balada
Záhadný ako Stonehenge,
prekliatý ako Tutanchamon.
Žil vo mne kedysi záblesk svetla.
Oči ako noc egyptskej púšte.
Mojimi očami
Svet zrazu stíchol.
Stojím na námestí so sklopeným zrakom.
Vôkol mňa plno cudzích ľudí.
Vrážajú do mňa ako dýky.
Já a anděl
Byl to jenom mráček, co se vloudil do nitra mého.
Serval ze mně stud i chlad.
Jak bídnou a zatracenou lží ubíjel život.
Nejsou hodní, nejsou hodní ani tvých slz,
Dýka čiernych drahok(l)amov
Prečo toľko bolesti.
Výkriky hĺbky môjho pesimizmu.
Pri pohľade do zrkadla uvedomujem si,
dlaňou hladím jeho povrch,
Sychravo - belasý kolotoč
Skúšala som zabudnúť,
no nešlo to.
Stále ťa mám pred očami.
Nech je hriechom naša láska,