Kniha bez názvu a s otvoreným koncom (úvod)

Bývať vmalom meste je teda fakt bohovská sranda. Na ktorýkoľvek jeho koniec, zjednej strany pevne ohraničený takmer skrachovaným závodom, ktorý žije už len zo zašlej komunistickej slávy, hypermarketom, do ktorého takmer nikto nechodí aďalším závodom, ktorý má najlepšie časy za sebou, človek prejde bez toho, aby sa oto nejakým zásadným spôsobom snažil. Ľudia však na fakt, že žijú na pľaci, ktorý im pre život podvedome už dávno nestačí, zabúdajú pod tlakom uponáhľanej doby. Tá zväčša spôsobuje, že sa na zastávkach astaniciach, neuvedomujúc na mini rozlohu svojho dobrovoľne, prípadne nedobrovoľne zvoleného bydliska, ocitajú desiatky minút pred odchodom vlaku, či autobusu, mrvia sa po uliciach vtúžbe zrýchliť čas anajmä dych ulíc, ktoré sú bežne ľudoprázdne po ôsmej hodine večer apravidelne počas nedieľ.

21. 01. 2010
0
0
309
Próza na pokračování
Nahoru