Z diára spolubývajúcej

Nakláňam sa z okien života, myšlienkami stojím na parapetách, keď ma zrazu ofúkne ľadový dych. Po tvári sa rozpleskne zodpovednosť. Vyškiera sa na mňa záväzkami a vyklopkáva do bubienkov gýčový slogan, že tadeto cesta nevedie. Cesta musí viesť.

10. 03. 2011
0
0
424
Miniatury prozaické

Strmá je iba pohodlnosť podhodených značiek

Žena sa približovala,
namiesto nohy dáždnik,
prsty vyrastajúce zo slnečných okuliarov
a šatka háklivej.

09. 03. 2011
3
9
670
Volné verše
Nahoru