Písmák Malé čierne
Vkocke cukru, ktorú som si zabudol hodiť ho kávy, som utopil všetku sladkosť dnešného dňa. Osadenstvo kaviarne som dôverne poznal, stačil mi jediný pohľad, aby ma uistil, že sa nič nezmenilo, všetko zostalo rovnako nezaujímavé apriemerné, rovnako vporiadku. Nielenže sa ma dobre známe okolie vôbec nedotýkalo, svojou všednosťou mi kruto naznačovalo, že ani ja sám nie som nepodobný mase, zktorej sa tak zúfalo snažím uniknúť.
Už tretí deň som zotrvával vneproduktívnom delíriu nad stohmi riadkov anepopísaných strán.
Črepiny pre šťastie
Od začiatku som dozrievala neproporčne. Kým sa ostatným ich ženské prednosti ako stožiare vypínali pod tričkami, to moje sa dvíhalo iba so zafúkaním vetra. Oto radšej som sa spúšťala na bicykli sčo najstrmších svahov, prúdy vzduchu sa mi opierali oramená apresviedčali ma, že stačí chcieť amôžem im uletieť. Nikdy sa mi to nepodarilo.
Precitnutie
Petra sa predrala na čelo radu vjedálni. Sama sa čudovala ako jednoducho abez protestov (doteraz sa neodvážila prekročiť bariéru chránenú plamenným pohľadom školníka) sa dostala až kvýdajným okienkam, pred ktorými postávala vakútnej bezradnosti. Jej dilemu rozriešil hustnúci dav, ktorý ju neskoro na to, aby si pri pohľade na servírovanú porciu, uvedomila svoje pochybenie, odtlačil vpravo. Bez šance na krok späť sa zriekla zodpovednosti, ale nie následkov vnúteného rozhodnutia.
O slobode a osobnej zodpovednosti
Človeka ako bytosť od narodenia formuje a okresáva všadeprítomná skúsenosť. Napriek osobnej slobode, ktorou sa v dospelosti šťastnejší z nás radi hrdia, sú jej hranice často posúvané až niekam do roviny mystickej abstraktnosti a zostávajú iba nehmotnou kategóriou predstáv. O akej osobnej slobode však možno hovoriť, ak sa väčšina z nás iba výnimočne dopracuje k nezávislým stanoviskám a samostatnému mysleniu. Je vôbec človek schopný dospieť k záverom iba z vlastnej skúsenosti a zistenia.
Enlightenment. today
„Čoskoro zteba spravím lepšieho človeka. “ Pevnou dlaňou mi rozstrapatil vlasy. „Utekaj. “
Hodil som si plátennú tašku cez plece aešte dlho som cítil jeho pohľad ako vyprevádza náhlenie mojich krokov po kľukatiacej sa ceste.
Najhoršie je sklamať sám seba
Bol to jeden zdní, kedy by sa človek najradšej skryl sám pred sebou, ale neutečie. Túlal som sa najpustejšími ulicami, bezcieľne míňajúc stále úbohejšie výklady, odlepujúce sa plagáty aploty deliace nič od ničoho niekoho iného.
Kopal som do hrdzavých plechoviek. Vyhýbal sa zachmúreným tváram ľudí.
1.Strácanie ako spirituálny koncept
Strácanie ako jediná cesta. Zo seba- k druhým do duše. Ako neuväzniteľná sloboda čistoty nedotknutej mysle. Trúchlivá zvonkohra akordov ticha.
2.Strácanie ako hobby
Sa vymanilo zo zväzujúcich okov konceptu. Neurčené, oslobodené, nepoškvrnené.
Nepýta sa. Vie.