Čierny Peter

Je chladné májové ráno. Obloha je jasná, ale nad vozovkou sa vznáša ľahký opar. Aj preto dnes ide Aneta očosi opatrnejšie. Keď sa cesta zatočí na východ, udrú jej do očí prvé lúče slnka.

29. 09. 2015
0
2
431
Dramata, scénáře

Tamagoči

dnes som
odložil tamagoči
-hra skončila -
lebo viac ma teší

09. 01. 2019
0
2
182
Volné verše

Láska-puch

Je mi zle a.
má len nová
maska chuť
tešiť sa.

29. 12. 2017
1
1
420
Volné verše

Pre pokoj

Teplá vaňa
v opitom splynutí
plynú myšlienky
pomaličky

29. 12. 2017
0
1
280
Volné verše

Bolenie

Prečo to bolí
keď chladne
list na zem padne
ako útržok minula

29. 12. 2017
1
0
332
Volné verše

Nemoc

Jak to bolí
keď zaznie ticho
Spoločný smiech
pominul sa preč

11. 10. 2017
0
1
309
Smíšené verše

Ztichnutí

Když city začly plát
s tebou na koleji
píšem odysey
Hudba přestala hrát.

28. 09. 2017
1
1
399
Vázané verše

Neschopnosť

Krásna
Až zavládol strach
Dýchať
Nech nezmeníš sa

19. 09. 2017
0
0
426
Miniatury, hříčky

12.10.2016

12. 10. 2016
Takže osem minút. Neochotne som tam stál anepatrne sa chvel vdotieravej zime.

22. 10. 2016
0
0
375
Povídky

VO VYMYSLENOM MESTE

VO VYMYSLENOM MESTE
Spokojne som tam sedel, nechal sa oblievať slabnúcimi letnými lúčmi. Okolo sa pomalým tempom vláčili húfy turistov, no aj tak to vyzeralo, že každý jeden znich sa kamsi náhli, uteká. Je to zvláštny pocit – na chvíľu zastaviť, vybočiť zprúdu anechať ho okolo seba preletieť. No dostatočne ma napĺňal.

01. 08. 2015
1
4
428
Povídky

Divák

DIVÁK
„Takže, kde by som len začal. Volám sa Mikuláš Klietka apráve sa chystám rozpovedať vám svoj príbeh. Svojim rodičom som sa narodil pred dvadsiatimi troma rokmi vmalom slovenskom mestečku. Priznávam, že na tunajšie pomery sme si žili nadpriemerne – matka síce bola prostejšia, no otec sa venoval obchodu, robil biznis, amne tak nič ako dieťaťu nechýbalo.

30. 06. 2015
0
5
370
Povídky

HREJE MA TEPLO, Ó JEJ DÝKA

HREJE MA TEPLO, Ó JEJ DÝKA
Zima, len ťažko sa dýcha.
Vedomie, ktoré ničí.
Smrtka dýku do srdca pichá.

03. 06. 2015
1
0
493
Vázané verše

Mizneš

Odišla si,
Takto to vnímam,
Bolo to krásne,
No strašne to omína.

01. 06. 2015
1
0
494
Smíšené verše

Slepá nádej II.

CŔŔŔN.
Stojím pred dverami starého sedliackeho domu anástojčivo stláčam gombík zvončeka. Na chvíľu nastalo ticho, potom započujem tlmený hlas ako hromží. Čo mu asi poviem.

03. 03. 2015
0
0
428
Próza na pokračování

Slepá nádej I.

Stojím tam paralyzovaný aona na mňa naliehavo kričí: „No tak streľ. Strieľaj. “
„N-neviem, ja. prečo-- Dosť.

23. 01. 2015
1
2
591
Próza na pokračování
Nahoru