Modrý vlak alebo Sólo pre Starého Vodu

dajakbol

Už zase raz,
ako v mátožnom sne,
bosky premeriavam
kuchyňu. Je neskoro,
je dusno
a môj tieň
každú chvíľu vyskakuje
z okna
do dažďa.
Čo so mnou? Čo teraz,
keď asfaltový bas Ladislava Vodičku
steká z reprákov po dverách chladničky
a neodvratne
zalieva miestnosť?
Čo so mnou? Ešte jasne cítim,
ako mi svetlo žiaroviek
narezáva kožu
na zátylku, ešte raz
sa moja tvár
zopakuje v ligotavých
poľských hrncoch
a potom, potom ma už
v nestráženej chvíľke
úplne prevalcuje
Blue Train
s tým jediným
veselým
pasažierom.






































Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.