Substrát

vk

 

 

 

Noc reve zo svalov. Doslova;
prestaň – večery sú zadusené z tvojich bakteriálnych odtieňov,
aj keď sa sprudka črtáš na parketách.

Vybieľ všetky terče. Autá maky.
Pred prvým zvieraťom pach, nádej:
šanca z kresla utrpela, spi do tmy, v pamäti.

Teraz už potom zázračná lyrika
občas, keď v sebe neskôr nie je, za šera oddelí:
ponúkne vyskočiť a ďalej vyrastie bez čiernej pamäti...

Čítam, ako sa pod zimou odchlopil okraj, do ňufáka celou tmou.

Miesto – ja som správne v sebe,
svojom: hiáty úrodných, až kvapôčkových lustrov,
tvarov. Zapni. My, mäkko opadnutí na mnohopočetné steny.

Prvý náš vzduch vznesený v krajine
nebude nepárny.

 

 

 


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.