Nehanebná neha neba

Karpatský knihomoľ

Z kríkov ktoré z bobúľ nadýchali drozdy
a teraz z tých bobúľ kŕdeľ drozdov dýcha
divé kačky v perí vynášajú potok
poškrtaným nebom v agátovom háji

V lesoch čo pod hniezda nanosili sojky
možno sa dá ukryť malý čriepok ticha
nohy kreslia v machu krivé železnice
a vlak by sa na nich ihneď vykoľajil

Za kuchynským stolom vo všedný deň ráno
je však ťažké schovať nehu starej lásky
ruky dajú z tváre dolu okuliare
oči nájdu aj tak cestu popamäti

Kebyže je hrnček za hrsť divej vody
do jazierka na dno tam kde ležia pstruhy
aké krásne zlákať zopár bublín vône
mama pre ňu stlala vankúš z lístkov mäty

Nosím plné vrecká seba a tiež drozdov
myslím ale na svet blízkych kým sa to dá
nehanebne plynú roky ako mraky
z vesiel neba prská na zem tá ich voda


Toto dílo bylo publikováno na literárním servru WWW.PISMAK.CZ.