Písmák pochopenie
naklánam svoje city,naklánam svoje pocity. naklánam seba,no vediac,vediac ze pochopeným byt nemusím,vediac ze, ze odstrkovany byt nechcem.
láske
Visim nad priepasťou zla a ničoty,
tam dole nič dobre nieje vidieť,
no však cítim že zloba je tam pánom,
ale nevedia tie stvory,
Hmota
Hmota. človek,sklo, drevo, všetko je hmota. zamysleli ste sa niekedy nad tým ze hmota pozostávazo silne nahromadenej energie v priestore. ja ano.
v`irus
dlhé ruky načahujú sa,nehu nepoznajú,sú plné emócií,len tak v diaľke som ich zahliadol,hľadeľ som na ne,silou,nie vľudnosťo presviedčajú. už len farby,už len to spektrum sa pred očami myhá. znaky nepoddajnosti sa odražajú,tie znaky je vidieť,sú črtmy osobou tu existujúcou. už len strach a zúfalstvo sa prehlbujedo dier, pomaly otvory sa plnia,a časom ďalšie ruky načahujú sa,už silnejšie,už bezcitnejšie.
l`aska
v dialke sa vešetko stráca,nieje návrat,len čistá túžba,len ten cit,ma v sebe čaro,prihovára sa všetkým,len tíško prislúchať,len mlčky počúvať. všetko sa vynára,a už viem že chcem,len teba láska,len teba chcem. si zdrojom nádejí,všetkého krásneho čo mám. ďakujem že si,že máš ten dar,prislúchať srdcu môjmu,len s tebou milovať sa a stárnuť chcem.
neodch`adzaj
tíško, tichúčko sa šíri tmavým údolím,už len otrasy silné,otrasy neprestajné,otrasy srdca môjho,srdca pulzuhúceho,plného života,dichtivého po láske,neprestajne pulzujú. lebo ona,ona sa v ďiaľke stráca,a ja nechcem,lebo túžim,a preto kričím,neodchádzaj.
podakovanie
láska je mocná,láska je trvácna. je tážké ju nájsť,no keď ju máš,keď ju pevne držíš,už nikdy ju nepusť,nikdy nevzdaj sa jej. nevravím že ľahke to býva,veď cesta zriedka rovna býva,a časom čosi príde. lebo cit mocný toje,a už zrazu,čosi krásne,silou lásky,silou túžby,prišlo tu.
tma
ja počúvam,ja snažím sa a, málo to znamená,čierna tma ma zahalila do svojej prikrívky, tma ma uchílila a nebojím sa jej, nebojím sa ničoho, lebo ja viem,viem že jej rúška, jej neha ma privedie do extázy myslenia a pchopenia, je to tak,ja tom viem,ut to cítim, nevzdám sa toho, lebo ty ma vieš povzniest aty ma chápeš.
bratska laska
voda silný živel je,neprestajne prúdi,stále nové cesty hľadá,len tak ľahko,len tak bezstarostne sa hraje. čo z toho,keď chladná je,a city nepozná,silnejší živel ja znám,nekonečnosť, teplo i citsú jeho znakmi,ano bratská láska jeto. tiež tam čosi prúdi,je to silné,je to mocné,nič to nerozdelí,nič to neprekoná. lebo len tam je,lebo len tam putuje,ta mocná krv,tá krv ktorá ich tak bezprostredne spája,a ktorá je znakom ich sily anezničiteľnosti.
hnev
oplodnil som srdce,je to čosi hrozné,je to čosi temné,je to čosi nechcenéa predsa to je. pomaly sa strácam,chtiac, nechtiacsa rozplývam a plyniem zabudnutím. nič som nedokázal, nič neviem.