Písmák Denník z cesty na východ III
Reštaurácia, pri ktorej sme mali nocovať, bola na pláži, keď sistou dávkou benevolencie nazveme to smetisko, kde sa stýkalo more spevninou, plážou. Des ahrôza. Išli sme sa vykúpať. VStredozemnom mori som sa predsa ešte nikdy nekúpala.
Denník z cesty na východ II
Stala som sa milionárkou. Mám 4 milióny tureckých peňazí, nikdy si neviem zapamätať názov tých peňazí, niečo na L (budú to asi líry). Aten čistý európsky záchod. Po tých všetkých rumunských abulharských po ceste je to úplný raj.
Denník z cesty na východ I
Tak, toto je denník zmojej cesty na Blízky Východ. Na začiatok by som mala spomenúť, že to nebol žiaden dlho plánovaný výlet za dobrodružstvom. Proste som sa vjeden deň rozhodla, zavolala do nemenovanej cestovky aomesiac som vyrazila na cestu za novými zážitkami. Nikomu zmôjho okolia sa tento môj nápad nepáčil.
Potulky Talianskom – Sextenské Dolomity
12. 7. Štvrtok
Nastal posledný deň dovolenky. No, krásam ešte koniec nie je.
Benátky,
To bolo tak. Mala som za sebou 19-násť dňovú cestu do Maroka, vMaroku aspäť. Poslednou zastávkou pre sladkým domovom boli Benátky. Ja by som radšej uvítala 10 hodín na pláži, ale že vraj nie, že skvost Talianska nás čaká.
Maroko – môj splnený sen
Tak už mám polovicu za sebou. Už som položila svoju nohu, veľkosť 39, na tri kontinenty. Len tak ďalej pokračuj, Silvinka, avpädesiatdvojke si za vodou. Možno vAmerike, niekde vAndách, na výprave za indiánskym tajomstvom.
Ivan a Iva Brezinovci – Cesta na východ
Keď som túto knihu zbadala vo výklade môjho obľúbeného kníhkupectva, veľmi ma to potešilo. Cesta na východ je kniha ojednom zmojich snov. Raz som kdesi čítala, že ak chce človek nájsť sám seba mal by sa vydať na východ. Ktovie, či je to pravda, ale znie to dobre.
Kill Bill
Na začiatok, čakala som všetko, ale to čo prišlo nie. Išla som do kina už s vedomím, že to nie je celý film, iba jeho polovica. Druhá príde začiatkom marca budúceho roka. Veď by to bola hluposť zarobiť raz, keď môžeme dvakrát.
O cestách a putovaní
Sem tam túžim sa nevrátiť, zostať na ceste. Na ceste neexistuje mesto, práca, neexistujú nesplnené sny a túžby. Je iba les, spev vtákov, ticho aúnava. Sú to okamihy, keď iba som.
Niečo bez názvu
Láska padá sposlednými lúčmi nášho svetla
Prečo ma miluješ avrovnakej chvíli,
nechceš milovať.
Desí ťa moja bieda, je iba tieňom mojej slávy abohatstva
Tvoje oči
Tvoje oči
Opýtal som sa:
Kam sa mám pozerať.
Ty si mi odpovedala:
Prebudenie
Zobudila som sa vnáručí muža
a sprebudením prišlo poznanie:
Túžim
iba po jedných rukách, ktoré by ma objímali,
Najvyššia hodnota života.
Keby sa tak dalo, dvihnúť prst aukázať TOTO JE NAJVYŠŠIA HODNOTA ŽIVOTA. Ibaže to nie je možné, pretože ukazovať prstom sa nesluší.
Povedala by som, že by to mohol byť sám život. Najvyššou hodnotou života je život.
Iba taka jedna stara uvaha o jednom vikende
Stáva sa aj vám, že sa zaľúbite do ľudí, do situácie, do miesta, anepotrebujete ktomu viac ako pár hodín. Apotom sa len ťažko vraciate späť do normálneho života. Ato sa mi stalo tento víkend. Už tretí krát za posledný mesiac.
Gelnica - moja sobotná vychádzka,
Mojou prvou zastávkou bolo Banícke múzeum. Mali ste vidieť moje sklamanie, keď som zistila, že je zatvorené. Bola sobota a tabuľka hlásila: V sobotu a v nedeľu je múzeum otvorené iba pre dopredu ohlásené hromadné návštevy. Divné pravidlo.
Barcelona, alebo o jednom obyčajnom krásnom dni.
Zaparkovali sme pod olympijským štadiónom. Je ráno, už na prvý pohľad teplého aslnečného dňa. Zatiaľ je príjemne chladno, ale mne sa aj tak nikam nechce, za posledne tri týždne som videla množstvo miest aprírodných krás atak som trochu vkultúrnom šoku. Ale koniec koncov, prečo nie.