Písmák Sonatína rieky
Allegrom rozzvučí sa
radosť zrodu
a nepoznané záhyby
lapených zrkadlami šupín
o stratenom vtáčati
Stratila sa sýkorka
v tvojej dlani
tak ako sa stráca vždy
keď sme sami
hra
Hodené kamienky
štrkocú, škrípu
Skáčeš si za nimi
hľadáš a skúšaš
šachová partia so silnejším súperom
„Si na ťahu“Na poli bez figúrky. Môžem tak ťahaťvšednosť za vlasy. po jednom ich vytrhávaťacez kľúčové dierkyporátať kačky vrákosí
„Základom je stratégia“podmaskou jazdca generálVraj ona tým prvým kameňomAk naberie môj smerVtej chvílity nevyhneš sa dvompoletia skôr než stihnemskúmať svoje viny
„Je mi ľúto. “Že za dobrú vec padol kráľ.
v tráve
Po telách
slnko naháňa
roztrúsené
plátky citrónov,
keď stromy plačú
Korene
prepletené
ako prsty dvoch
vzdorujú veštbe
vrtochy hôr
Vhorách
drieme roztopašné dieťa
plné vrtochov.
Nad posteľou
bez práva veta
Noc
krátkozrako žmúri
sliepňavými oblokmi
neodhalená
chvíľkový azyl
Sú chvíle
keď oči neumlčíš
dlane neoslepíš
pery neumŕtviš
zo srdca
Cezdieru v plachte
odchádzajúceho dňa
ukradol Platón
zlomyseľne sa tváriace
takmer ľúbostná báseň
Možno keď ti vyškriabem očikonečne ma uvidíš
takú aká som
Možno keď ti vyrežem jazykkonečne mi povieš
pár láskavých slov
kotva na oblaky
Sedím
sbradou na kolenách
na vyhasnutej sopke
aprehováram slnko
a la di Prima
Podaj mi ruku
a ja ti na prst
pripichnem pripináčik
s ceduľou
na skrývačku
Šteklivé sLoVá:
sľu - by(ý) - či zápaskr(á)tko myš -
lienky sedembodkované,
tri bodky, štyri vodky . spia.
ilúzia (o sebe a iných)
Zrkadlenie v priehlbine špinavej lyžice
kŕč horiacich zvonov
zvíjanie myšlienok
mátoženie cvrčkov na polárnej zemi
podzim
Když vítr odvane
poslední vlaštovku
a stydlivý paprsek
uvadne vdešti