nadránom
nadránomvinice bez viny pokorne stŕplitichým výdychom bielych vlasovzastrelo sa belasé nebona chvíľu tak nekonečne večnúutíchol závan Smrekov
zazrela som mladosť
Zazrela som mladosť.
Mala detskú tvár, vlasy voľne a smiech dokorán.
Nepoznala ani Sex v meste.
Pila s chuťou nepoznania 4 drinky na stole.
Niekto na pokec o bití a nebytí?
Niekto na pokec o bytí a nebití. Šla splývať s vodnou hladinoua ráno s úsmevom krokodílajej vrazilo Albu do chrbtanahá a mŕtvaS debilným účesom a hanbou po členkyv dé mole sŕka mätový čajpre pokrok zaneprázdnenýživý a mŕtvykoža na pódiu zvlečenálesk osvetlenia, blesk osvieteniaa plumbum v jeho kalužimĺkvy a mŕtvy.
Variácie na Ticho
Ticho prišlo celkom tichona scéne bez oponykrájalo telo vo tri vrhymliaždilo hlavu odušubez ostychu a bez hnusuAlebo. scéna druhá, s oponou. Postavy: Ticho, VodovodProstredie: šero v izbe kde by ani bábika nechcela ostať samaDej:Ticho: - -Vodovod: - kvap -Ticho: - -Vodovod: - kvap -Ticho: - -Vodovod: - kvap kvap -Ticho: - -Vodovod: - kvap-(Ticho sa otočí o 125 stupňov vykríkne svoju repliku, prehodí si cez i dĺžeň a pomaly sa stratí zo scény)Vodovod: - kvap kvap k. uuurva, tu je vody.
Tak chcelo sa mi kričať
Tak chcelo sa mi kričať odušu do sveta
Že život ide ďalej aj bez saní zjavorového dreva
(ale zväz drevorezbárov zKanady či Javorníkov má na to iný názor)
Že láska vraj hory prenáša, vraveli starí amúdri (akoby všetci starí museli byť múdri) Aniekto nám trošku sadisticky zatajil, že tie hory jej môžu padnúť na hlavu, ato už nepomôže ani šesťdesiat kíl lavínovej srsti pod súdkom rumu Že slová sú len slová azáleží aj na inom, to vieme, ale skúste to kričať vbudove pri hrade (tak naivne bielej), zvlášť teraz, keď sa zvolebnieva (a prečo to znie tak pochmúrne, došľaka. )
Tak prišla
„Prisahám. Keď som večer prišiel, ešte tam nebola. Určite nie. “
Tak teda prišla vnoci.
Cítim sa starý, skostnatený a asi sa už neokúpem vo fontáne
Cítim sa starý, skostnatený aasi sa už neokúpem vo fontáne
Cez prach na perách sa vydrala samohláska
(z prvého výkladu prirodzene)
keď odmietli sme spievať koledy na hlavnej stanici
Zajtra vraj bude lepšie, ale ktovie
Zdá sa, že zapadá slnko
Nečujne, pomaly
Vozvene môjho:
„Kam prečo akedy. “
Sentimentálny dodatok
vtieni polmesiaca miznú
náruživé ruže ružových krídel venuše
šepkajúc: „Spln. “
na temnej stene nedočkavé kvitnúť,
taliansky
Allontanando da realtà
sembra tutto più facile
Passo per passo verso aTe
mondo diventa fragile
Upísaní času
Upísaní času
na život ana smrť vážna zmluva
atrvá atrvá
Iba 2 kalórie
Sírové krídla
vysypem zkrabičky všetky zápalky
-pyramída na stole-
možno jednou znich škrtnem
anechám sviečku tiecť
Splnený sen
Sonáta mesačného svitu dohrala svoj posledný akord
(škoda toho „béčka“, mohlo to byť čisto)
aizbou sa rozlialo sivočierne ticho
zložila nohu zpedálu avstala
Bez názvu
zamatový pohľad
ačas sa zastaví
niekde medzi
bolo a bude
dohorí....
koľkokrát ma ešte zhodíš z postele, kým zaspím
koľkokrát sa ešte moje dlane zaboria do vankúša
koľkokrát mi ešte vyznáš lásku nehybnými perami
koľkokrát sa ešte budeme milovať v hladine alfa
lev - symbol múdrosti?
Zobudila ma túžba bežať naproti valiacej sa lavíne.
Akurát, že bolo leto. No proste smola.
Šiel som teda do zoo apreliezol klevom.
o jednom skvelom človeku...
Si stále mimo rámu
- obraz génia -
O druhej ráno
Odruhej ráno
Deti Kapitána Granta
hrajú golf na mínovom poli
-čo koho do toho-
Hus alebo bosorka
Vzletne pálim Tvoje slová
na hranici
(inkvizícia je mocná)
uhlie, popol
komplikovaný
Si príliš komplikovaný
Včera by si mi zniesol modré zočí
Dnes na mňa pozeráš aplačeš
Zajtra ma budeš nenávidieť (o sebe nehovoriac)
Šepkám...
zajtra sa narodí naša minulosť, drahá.
tak si to užime kým sme sami
spím
pod lupeňmi tvojho úsmevu
Lano z nezábudiek
Lano znezábudiek
Zajtra ťa obesím
na lane znezábudiek
do vetra rozptýlim
Il treno della sorte
Na stanici kde nestojí čas
nastúpiš
-nevieš kedy-
proste, raz
Predaná...
zadymená úpadkom vlastnej dôstojnosti
čaká na návrat času, ktorý nikdy netikal
bezhlavo vmysli predstiera, že to je bežné
(že to sa smie, byť nežné. )
Osamelá beználada
Amračno nevľúdneho dňa sa pomaly rozlialo nad mestom.
Nezmyselný smútok zahalil farby zapadajúceho slnka,
prikryl, čo mohlo sa tešiť zmyselnej noci
(Vnáručí sláskou bez pomoci)
Čo to robíš?
sadrový odliatok tvojho zlomeného srdca dopadol na zem.
praskli parkety.
rozpadol sa na štyri svetové strany
azamieril priamo na sever
Beslan nie je jediný...
napospas životu
. náhrobný kameň
vydané deti zatratenia
pre boha, slobodu
toto sa snáď nedá nazvať
Raz spýtal sa ma starý blázon
Koľko ovečiek je vkukučkových hodinách
Ticho som zašepkala Neviem
Aon len mávol rukou so slovami:
Slabá chvíľka
Tik
tak
Do kruhu ako čas
stekajú riasy bezradnej tanečnice
Vypísaný...
zostal som stáť
vkrabici na ceruzky
zlomený
ako tie farebné tuhy
...
Vyhasol posledný plameň, čo delil nás
od absolútnej tmy
pribrzdil ostrý nočný vietor - už nesie
len tiché stony gitary
Svietiš
Svietiš.
ako na hladine odraz splnu
svietiš
a ja to vnímam
Petržalská idylka
Petržalská idylka
Kráčam si len tak nevinne od zastávky smerom kdomu
Vtom zbadám lúče naivné, čo derú sa spod stromu
Ktovie, čo čakal by romantický básnik