Šiesta jeseň
Vraj som naštvaná neprávom.
Že nie je to pravda, že je tu zlom.
Neboj sa, táto púť ma neskolí,
Len ma z toho celý človek bolí
Mozaika
Lepím ksebe novoročné črepiny.
Ten pôvodný tvar sa mi už nepodarí poskladať,
možno, sa mi ani nechce.
Nebudem smutná, veď sa nič nestane bez dôvodu.
Okno do Teba
Klop. klop. klop.
Dažďové kvapky hľadajú vchod do izby,
slušne zaklopú,
vedia, že ich osud je neistý,
Bez návratu?
Vrátil si sa mi.
Už asi sedemdesiaty siedmy raz.
Čierna diera Ťa na chvíľku pustila zas.
Vieš však, že si Ťa privolá znova,
Bez návratu
Bol si celý čierny.
Celkom si zapadol do čiernej diery.
Zvonka to vyzeralo, že sa pomaly strácaš vjej nekonečnom žalúdku. vskutočnosti ťa vcucol rýchlosťou svetla.
Letná búrka
Pamätáš sa.
Ako vyplašené srnky sme utekali lesom.
Pred búrkou.
Pred božím trestom.
Zakázaná láska
Zakázaná láska
Moje vnútro požiera
kyselina láskavá.
Srdce mám už roztavené
MARS
MARS
Za všetko môže Mars.
My sme ho len nasledovali,
keď na nás žmurkal.