Písmák Sľubujem...
skôr než sa zobudíš
si vymaľujem tvár ako omaľovánku
svíťazným úsmevom
zmažem odraz na tvojom chrbte
Shiny Happy People
včera som napísala báseň –
so šťastným koncom
. otom ako ti (raz) porodím
strašne veľa detí
Vypredaná samota majákov
Vnútri zavretých očí
znovu zavrieť oči
To potom žijú aj kamene.
Žiť farbami.
Na vŕšku
Ľahla si do trávy otvorila sa nebesiam a zanechala odtlačok v antracitovom kvete kým milióny morských koníkov zhasli mesiac aby uvila puto z pavučín voňajúce škoricou a jeho telom .
Déja vu
rok trvalo, kým som sa naučila zaspať bez neho,
kým som vyhodila jeho vodu po holení a
kým som uvarila naše obľúbené jedlo
popísala som stohy papiera – slovami,
Nikdy sa nepýtaj, či ťa ľúbim
zvony františkánskeho kostola vsúzvuku
sčajovou lyžičkou
ja vtvojom tričku
ty vmojej vôni a
Biologická
neviem sa rozhodnúť
či máš oči hnedé
alebo modré
jediné čo si pamätám
Čítaj a plač
randím sfilozofmi, etnológmi ahistorikmi
kluby navštevujem tie sprívlastkom chill-out alebo underground
od exkurzie na bitúnku nejem mäso
fajčím trávu ado kina chodím vždy vutorok – na filmový klub
Trvanlivosť ženských rozhodnutí
Jack Daniels, Eddie Vedder aotec na služobnej ceste –
svätá trojica, vďaka ktorej už tri mesiace trávim
utorkové noci na tvojom rozťahovacom gauči.
Nemiluješ ma avlastne ani ja teba
For my daughter
Zjavila si sa obklopená výkričníkmi asvetlom
vyrobená na počkanie zkvapaliny mojej túžby
apripravená byť čímkoľvek (pre mňa)
Bola si nami 31 dní a
Jeseň a my
Slnečné svetlo za mrežami tvojej ľahostajnosti
páli avolá azanecháva
pár spomienok visiacich na mojej jabloni
oberám ich hnilé
Nádor
Si vmojich bunkách ako smrteľný vírus a
parazituješ na mojej mysli
mám ťa pod nechtami, vo vlasoch a
na každej mihalnici
Vízia
vlčie tieňové divadlo hlasy tisícok vrán vnovodobom opuse
mozaika cukrových plání vdelte času
mŕtva Nausikaá vženských telách. . . sklamanie
horúci komár na ľavom ramene
Labyrint
Prekročila som rieku a
chytila si taxík
no odrazu neviem
kam smerujem a
Ona
Ona
Som nechcené dieťa neznámych otcov,
splodené pod lampou aneučené snívať
bosá avhorúčkach hľadám stratený život
...
Rozdala som svoje city a
strčila ich do škatule od tvojej sebaúcty
bola som viac ako slepá, menej ako verná
ale šťastne krvácajúca
Prečo nie?
Prečo nie.
Milióny kobyliek
sa mi roja vhlave počas
stupídnej pantomímy
Otáznik
Otáznik
Čiernobiela impresia a
byt páchnuci po našom poslednom milovaní
vôňa vodky vo vlasoch
Autoportrét
Autoportrét
Trápi ma paranoja, patetický hlad
avyrážka
cítim dve telá bez duše alásku atómov
Si...
Si pre mňa
prepočutou otázkou položenou Bohu
večnosťou, čo končí za prvou zákrutou
cudnosťou zvedenou vnajbližšom bordeli
Allenovi Ginsbergovi
Allenovi Ginsbergovi
Som kresťanská židovka, milujem moslima aobetujem Budhovi
prichádzam odnikiaľ, uteká niekam a myslím na teba
mám dve čierne diery, jednu mi darovala matka,
Pre milenca bez budúcnosti
Pre milenca bez budúcnosti
Hladná ažiarivá scigaretou medzi perami
aranou na stehne
objímam tvoje chladné telo
Izba
Izba
Prázdna posteľ, pokrčená plachta a
fľaše vína včera, dnes azajtra
Repríza príbehu ozabudnutí,