Písmák Potichu...spočiniem v Tebe
POTICHU.
spočiniem v Tebe.
zložím do Tvojich rúk svoju tvár.
a svoje kučeravé vlasy.
A SME MY...
A SME MY.
piesne preludov.
melódie bez chuti.
tiché zvony
Dialóg
kto by si pomyslel. takto potichu znášať seba. spievať nahlas pieseňktorá mučí nemotou a dýcha zahmleným pohľadomaké by bolo krásne milovať druhých ako seba.
Kráčať spolu
prerásť do poslednej kvapky rosy vdýchnuť dážď a slané medailóny bozkov zabudol si že sme a ešte môžeme byť dobyť seba a struny nechať doznieť ako za starých letných čias a zrazu všetci pozdvihli čaše všetci sa tešili a v nás. veselo umierala sloboda.
Stretnutie
pred básňou a možno ešte predvčerom sa cudzo opila žena trochu zatancovala blues a skrytá v pazuchách listov prečkala deňvkročil si jej do života na súmraku a nemo a ticho a po špičkách zažiarili ti vlasy a všetko ostalo úplne sýte ako modrý dym dúhy.
Nové tušenie súvislostí
Písali sme spolu verše. Ešte pár viet navyše amožno by sme si porozumeli. Myslím, že sasociačným tokom to nemá veľa spoločné. Iba kúsok supršanou slzou nepokojného zúfalstva.
Normálny starý mládenec
Pomaly som ju nechal odkráčať. Ešte dosť dlho som mohol sledovať vlniace sa krivky jej vznešených bokov, čo som však nemal vúmysle. Nepotreboval som si zničiť posledné kvapky hrdosti, ktoré vo mne zostali. Aj tak som mal pocit, že nikam nepatrím, že ma už nič pri živote nedrží, že som len obyčajný hlupák, akých je síce na svete neúrekom, no určite nie takých ako som ja.
Bosorka
prales divokých momentov
a rozlúštených záhad
(aké sú jednoduché)
TERAZ UŽ.
Len to, čo sa dá
Vrátila by som ti
trochu
prachu
zo zmoknutej púšte
Pozostalosť
odfarbené pásiky
v tvojich
žilách
nepriateľské na pohľad
Zázračná
v hnedej záplave rozliatych očí
tu všade vôkol
CÍTIŤ
aj hviezdy aj lieskovo orieškovo
Ako pes
pod tečúcim prúdom
mramoru
z tvojich úst
klepkám prstom po
Vráskavý
ešte stále
od predvčera
voniam teba v perinách
v starom dome
Nové blúznenie
už tikajú sestry
ani o sekundu viac
ma neprinútiš
viac nepriblížiš
Ilustrations
Včera ma zaujala myšlienka: "V troške opitého piva som chcel utopiť toho budúceho utopenca. "
Človek ani netuší, ako rýchlo sa obráti kormidlo lode, ako sa všetko zmení zo sekundy na sekundu. Bolo by to príliš jednoduché, keby som si vytýčila cieľ, a ten by ostal cieľom navždy.
Ilustrations II.
" tráva iba znásobuje sebectvo a pre takých, ako som ja, u vás nie je miesto. "
. "mrzí ma, že niet šance prejaviť sa.
Pohreby
v apríli sa slnko smeje dvojako
vypáli dierku do žíl
a potom
nechá vypustiť všetku
Dva dni
4. 7. 2003
Apokalyptická ružová so silnou kompozíciou anjelských dlaní, s mŕtvym tichom v duniacom strmom rytme plytkého akordu, strhujúci vyčerpaný smäd posledného iluzionistického dňa. načretý v hĺbke morských prúdov, neustály točiaci sa stred opŕchnutého vetra, pomalý vo svojej podstate, namočený v hĺbke zmyslových okamihov.
Spomienka na punkový koncert v Cinobani na jeseň 2002...
Zápis zpriameho frontu dobyvateľov rieky, prúdu opusteného života. Na vlasoch sivé dažďové kvapky absolútnych odpichov siluety človeka. Na poslednú facku od vratných experimentov, vdychu absolútny duch pravdy. Namoknutý močiar dúhových siluet atieňov, za drsným tvarom košatého bláznovstva.
Alkohové tango
ALKOHOLOVÉ TANGO
Človek sa vo väčšine prípadov hanbí za svoje pocity alebo si myslí, že sú primálo dôležité pre druhých alebo jednoducho chce žiť tak, ako druhí. Byť kýmsi, čímsi, mať prácu, veľa prachov na konte, chodiť si na dovolenky kmoru, zastávať status šťastného asilného jedinca. Fajčiť drahé cigarety, popíjať tequilu alebo vlastniť aspoň chalupu vpríjemnom prostredí malebného Slovenska, možno kdesi na Orave alebo niekde pánu Bohu za chrbtom. Tešiť sa zdetí, že sú ako tak zdravé, múdre atak podobne.
Trochu jemnocitu
Vrtošivá púť ilúzií
zrýchlených kapitol
vrezaných do žíl
Pútavá slasť skazy za víchricou
Chorvátska izba
Do smiechu zaplavené teplo
Dnes do bezpečia upečené
telá
Kradnú netopierom tmu.
Ostane to medzi nami
vlejem sa do tvojich
vlasov
splyniem
v ich myšlienkach
Omyl
Na počiatku zbesneného
života bola
zápalka v rukách dieťaťa.
21.apríl 2002
Zmotýlel okamih
Perleť prikryla
pierko tvojich pier
A nadišiel čas nového
Lienka v tme
Všetky bodky
odpochodovali
do cukru v káve
a ostala iba
Synovia
Mesto dýcha smrťou
Pomaly sa túli
k hradu
malátnych postáv
Strácanie
zašvitorila mi pri
ušku deravá záclona
umilovaná na smrť
s vetrom.
Na rohu krčmy
V noci šumel len dážď
Pár ľudí sa smialo
a čistá
som bola
1. marec 2003
V zabudnutej tunike
čiernych vlasov, pomúčených
čistým prachom dojatia,
zhmleného, nečistého pohľadu