čierny hrniec pri potoku
Bola tam obhorená vlajka SR,
kusy nábytku raného socializmu
a čierny hrniec pri potoku.
Myslím, že isto len naberú kus vody z potoka a
Genetically modified: It is happening again
Alternatívny album Genetically modified: It is happening again: spojenie rockovej melodickej hudby a prednesu voľných veršov.
https://www. facebook. com/Genetically-Modified-73544046205/
Prajem príjemné počúvanie.
Koláče
na koláče začal padať dážď
sú to netypické a staromódne koláče
jesenná oslava končí predčasne
čašník rýchlo odnáša taniere
ba ba, ba ba bamm
voľné ránona seba spustím celú spŕšku zimných hviezda potom žmýkam veľkú handruopačný padákkým kečup kokakoluje v žiláchnezatváram studenéviečkaneberiem ružovú šatku nočnej lampičkenepozriem s výčitkou na zelený sveter.
dávna letná báseň
v červenom svetleod zreničiek panelákovako zdvihnutie zrakuto padá
a ja som bol vtedy tu
tráva sa podáva kolenám
Zlatá baňa
asi po mesiaci
nepretržitého hluku
ticho do mňa ticho vošlo
skrehnuté šípky chutia
Blues from Long Beach, CE
bratovi zistujem autobus na imatrikulackuzmraka sapocuvam jazzovu americku stanicuv amerike je teraz ranoooooooooooo ooo o ooo oaaaaaaaaaaa aaa a aaa a. na stole uz viem hrat s nechtami.
na srbskych hraniciach
apotom vtom starom autobuse
vzadnej časti kde nesvietilo svetlo
predo mnou sedela už len stará žena
akeď som mal vystupovať cítil som sa ako po dlhej ceste
Prvé snehové jablká
prvé snehové jablká
padnú zprázdnych stromov
ľahko zapadnú vtichej tme
do mojej
som došťal
Štím
díva sa asi
iba prísny, divo odhalený
aúplne chladiaci mesiac…
Ja a Vy
V nedeľu večer,bolo to po skromných oslavách,utieral som doma prachutieral som z teba špinu zašlúutieral som svoju drinu lacnú----keby som mal mocdotiahnuť ťa k sebe noc. Z prázdnej izby do druhejťažko osvetlenej,nahými žiarovkami. boli by sme tu lenja a vy--Vo vyvetranej dusnej miestnostiv zajatí čiernobielych rámp
komorný autobus
vezie nás mimo zákona
komorný autobus
je ako prúd z teplej sprchy za chladného rána
keď máš voľno a tešíš sa na knihu alebo dobrý film
3 básne pre Viki
šťava z trávy
je v malej jarnej komnate
ako dážďovky z medzier v hline
aj letný vietor z detskej obuvi
apatia
zdá sa mi
že už som prišiel
na veci kvôli ktorým som písal
už nepotrebujem písať
nudne frazy
nocny zivot spisskeho podhradia ma fascinuje neonovymi
napismi
je to ako vdychovat buk ktory prave vyrastol v terchovej so
zelenymi pucikmi
boj sa
óoooje ti ťažkonerada zatváraš očineboj savyroní sa ti tmaprinajhoršom sa ti vynorína palci na nohekvapka krvi
prechadzka pri sekčove
nebo sa vyjasnilozo svojej jasnosti nemá ničje snehje večerpozorujem tú istú krízu u viacerýchhorúci dych nekondenzujelebo nie je viac horúcimkde je láska kde je láska. pýtajú sa ľudiasnáď niekam odišlavidno to na všetkýchna všetkýchale nie na všetkomstopy kačky do snehu jasne manifestujúživot.
ako pocuvat jazz
asi hlavne nesmiete sa do dacoho nutit, nieco chciet od tej hudby, kto je netrpezlivy, musi prist na to, ze vsetci netrpezlivi by mali byt trpezlivi, ale ne v tom zmysle, ze sa snazit dlho o nieco, ale ze "ja tu mozem sediet a pocuvat to do nekonecna", zase vsetko s mierou, treba vediet meditovat trochu nad nicim sa nezamyslat v tej hudbe, ale prijimat ju, spoznate to podla toho, ze to s vami daco zrobi, ked ten hudobnik buchne do klavira a ja aj podla toho, ze citim daco jak masirovanie na hlave (pri spankoch) :))
dlho mi trvalo kym som na to prisiel, alestalo to za to :).
ranny planovany vyletik
bolo vidno ale slnko ešte nevyšlovyšiel som zo stanu mysliac si že je ešte noca šakaly už dozavýjalizo šnúry som vzal uteráka vykradol sa dole-dúfam že ostatní si budú myslieťže som išiel na wc-lampy ešte svietili na chodníčekticho a vtáky už čvirikalizakrývajúc si vtáka a obzerajúc sapo studených kameňoch som vošieldo vodya plávals bijúcim srdcomvšetko bolo teplépotom som unavene vystúpilv bare pri pláži hučal mraziak so zmrzlinounabral som si jej plné hrstea hore sa vrátil zadychčaný ako prasa.
až
keby som postavil
paneláky na seba
dostal by som sa na mesiac
po schodoch
preslnená
vpáľave
držia dve panie
každá jeden malý dáždnik
kráčajú serpentínami
August et solitudo
chcel by som
len trochu viac
podupať
chodníček krieke
pred citanim
svodou vruke
podišiel som koknu
aštrngol si sním
ale ozvalo sa
fajna nuda
dal by som si
padajúcou kvapkou
pokropiť celé telo
apadajúcim vetrom
nemohol som si spomenúť na predošlú nudu
hnusný deň
skoro som zhnil odruhej poobede
prerušovane som spal
snívalo sa mi
Z "vejletov"
od zámky sa odráža ranné svetlo
trochu aj od kľučky
vysnenej
zo smradu v chatke
pokoj
v noci
moja ruka nie je
bielou škvrnou
vzadu veľká zelená žaba
po jednej časti twin peaks
je noc
strom sa hýbe
budesa hýbať celú noc
tu horevnútri
na bicykli (nahodne stretnutia)
od kamošky prešla
do stredu
chodníkaakeď sme prechádzali
okolo nej
nahodne stretnutia
ľudia vyletiaza svetlom
vietor ti pohráva
krátkou sukňou a vidno
tvoja kamoška sa na mňa díva
facka!
Pooď, nepozeraj sa tam, facka. - hehehehehe
mal som ísť na výtvarnú, nie stým volom,
ale šak
času dosť
podvecerna velkonocna
pri tieni kolesa bicykla
odomykajúc dvere pivnice
si vravím
ne posledný raz som bol vonku
to urobili holubi s melirom a godzila a king kong
vidieť toho holuba prelietať od okna kokienku, od okienka koknu,
hrkú…
vidieť ho tak veľmi sprava doľava
len.
stará vylúpnutá koža z nôh
sme stáli pred sebou nahí
pritisol som si ťa
a ty si sa zmenila na malé
dieťa. … čo.
Marec et solitudo II.
konečne sa ukázala celá nočná rozľahlosť obrov
na nočnej obrej lúke
bledé pásy ako radaru
aslabý šepot huslí
mp3 za jazdy v starom autobuse
len dostať k
sebe ústa
len byť vločkou
ktorá padá
Dve miniatury
len knihy ahry
sa na mňa
nikdy nevykašlú
len knihy ahry
Tragédia o zadržanlivých dievčatách
myslel som na jej ruku
keď som tade prednedávnom kráčal
dnes len umenie je môj boh
no dozajtra sa vyspím
vyklonil som sa z bytovky
takmer som spadol do niekoľkýchhviezd
a na stene vľavo
tie isté obrazy mojej tváre
nakreslené pouličnými lampami
mäkká píšťalka
tieň,
je skôr východom noci
osvetľuje takmer kolmo
veterný chrám, kde sa
vytlačené z citrónu
horúci dych fajčí pri zrodení chlad
vyfukuje husté chumáče
bieleho
dymu
Môj sonet,...
nadpozemské krivky ladnetečú zákrutou
azasa späť
naplno a zase
stretli sme sa vďalšej zákrute
Neviem
zjedol som posledný cukrík zposledných cukríkov
hodiny vedľa dotikali
ráno zarosená lúka odišla ako UFO
a slnko slunou dohralo
vypálila
ver, že ťa vidím jasnejšie
bližšie
si viac nahá
sinahý prsteň
Výpoveď
pocit uzimenej rastliny,
ktorá sa nabodáva sama na seba,
tkvie mi vrukách
nad mramorovým košom
sýtosť
najedol som sa
ateraz ležím voblaku
spálenej pary
klesám do vyšších hodnôt
Zmysel, na konci boja
zmysel
ostáva zahmlene stáť
alebo je skrytý vzóne šera
stratil svoju lacnú farbu
lístie
tiene lístia
zamatovo jemné,
drsné ako stromy vo vetre,
je to strom vedľa cesty,
kto si alias prach
na duše hrkotajúcich figúrok
po nociach sadá.
vzasunutých šuflíkoch
cez deňhľadá
Tieto dni
vtrubke jazzovej
ticho rastie,
vtichu kvitne
osamelá ľahostajnosť.
Čože, noc!
Čože, noc.
aj vútrobách sa ti hrabem,
naťahujem potichu
lanká tvojej netrpezlivosti
Veriaci vtáci
Domov kráčam vo zvečerjavajúcom sa tichupo úzkej cestičkepovedľa jednosmernej cestyplnej áutnad domamisa vznášaako nenápadný ortieľvtáctvo, čo práve prilietaz islamu a možno zo Sahary,kde možno stále stojísfinga bez nosaa pyramídy bez koncapieskom odskúšané, stáročiamiplných vojen nejasného zmyslu.
Jarná cesta
po chodníku plnom vody
čvachtám sa domov,
slnko sa ponáhľa zabudnúť,
že vposlednom výkriku
Nox et solitudo 2
do ulice tichej
vnára sa
dlaň moja biela
do ulici nočnej,
Mrazivá noc
Nič nepočuť,len prúdvody, ktorá sa hrniedo potoku teplav mojej izbea okrem divokého psa,ktorý občas zabrešena nylonový mesiac,čo svieti za oknomstuhnutým ako mrazomutkaný blázon,ktorý čaká vonkuna amnestiudo spoločného hrobu
nic neslyším,jenom proudvody, která se hrnedo potoku teplav mém pokojia kromě divokýho psa,který občas zabřešena nylonovej měsíc,co svíti za oknemstuhlým jak mrazemutkanej blázen,který čeká venkuna amnestiido společnýho hrobu
I hear nothingonly the flowof water which rushesinto the creek of warmnessin my roomand except feral wolf,that sometimes barkson the nylon moonwhich is shining behind the windowstiffen like freezeweaved jester,who's waitin' outsidefor the amnestyinto the common grave.
Pohár vody
Keď sa pozriem do vody,Ktorá je v pohári,Viazne v ruke mojejNeviem, na čo mám myslieť. Na molekuly z vody,Trblietajúce sa v jasnom svetleĽahko prúdiacich fotónovPretkávajúcich hladký vzduchAko strely lukovVíriacich živý prach…Avšak čo na to,To najprostejšie zviera,Vidí len voduVodu Čistú ako dnoPrázdnoty vo vyvolenom,budhistovi.
Malá zimná muška
ležím, pozerám na papier
slabé šteklenie na ruke
odrazu pocítim
vrhnem na ňu pohľad,
Mustafaj Uighuihiggza *1969
Je socialistickým autorom literatúry pre deti a mládež,ktorá popri uspávacom poslaní poskytuje čitateľoviaj pomalé mučenie mozgových buniek monotónnym výkladom bezvýznamných poučiek. Čitateľsky nezaujímavá je napríklad aj kniha -Na spoločnom WC-, kde autor opakuje dôvody, prečo sa nevzdať komunistických ideí : každý pracuje lenkoľko sa muchce alebo prečo podporovať podniky aj keď sú na pokraji krachu. Starším detským čitateľom sa prihovára v knihe Koreňové sústavy krmovín, kde pre čitateľa neatraktívne rozoberá potrebudôkladného hnojenia pestovaných plodín. V autobiografickej knihe Keď prší sa zamýšľa nad povalou jednoizbového bytu v Anglicku, kde prežil svoje roky detstva počas dvadsiatich štyroch neustávajúcich lejakoch v zabudnutej časti Škótska.
Ja a Ona
sladké jej perymoje oči,keď dopadalina netvoje žltočierne vlasy. po zhasnutí knižnej nôty. Prečo ráno pijemhusté kávyprečo večer čítamo vymyslenom krajio bledomodrej kráskeo zlatohnedej láske