Písmák Some day I will serve you
V nekonečnej slučke
Zo šiestich slov
Stvorím nový svet
Postavím dom
South side
Mal si nás vidieť, keď sme siahli na plný počet životov. Keď prišiel Leni, keď prišiel Rik a ja som sa zasmiala, striasla čierne slnko z trička. Pomaly sa zošuchlo a začalo sa rozpínať. Boli sme pohltení, reťaze posledný raz zaštrngali a po jednej sa trhali.
mesačná krajina
nikdy nespím, len keď mám oči otvorené dokorána ich bledosť ma chránipred zlými snami
nebudem cestovaťani sa baliť,budem hľadať chýbajúci kus mesiaca,tieňzavesený mne za chrbátomna steneako drevený meter
nie, dnes som nenarástla,ešte stále si dovidím pod nohy
a oni škrípujednorazové obalymňa a tebaškrupiny
a night like this
Tma sa rozstúpila. milujem ťa ako nikdy. a ako gumená sa vrátila na svoje miesto.
Gloria neváha.
zátka
občas,keď niekomu poviem, že ho mám rada,znie to ako prázdna plechovka,na ceste z desiateho poschodiapo schodoch. mala som divný pocit,že sa trhá zem a ty nie siaž tak hlboko vrastený. teraz to viem naisto:zmysel života je zátka v ušiach. smiem ju vytiahnuť,len keď si v bezpečí.
do mŕtva
rastiešsmerom odo mňatam je vzducha väčší odpor, a tam prítulnosťdusivého tichapočuješ. radšej ma obopni,rukami opri,keď sa prieme o bolestivé miesta,kto ich má viacna centimeter štvorcovýtuším. jasne vyhrávam, ako každý po svojom. v hlavesom už dávno mŕtva.
závan
nie je nič viac,neexistujenikto hladnejšíako ja
tu a teraz.
tí muži ma ničia,povedala jedným dychoma ďalšímnabrala silu na tisíc nových životov
počkákým sa všetci usadiaako breh riekya pustí sak vode.
o iskrách radšej mlčíme
to,ako po kúskoch mizneš,keď sa na teba neviem prestať dívaťto,ako nasávamsekundy neistoty. vlasy padajú späť do tvárenaschvála tebe tovadí - nevadíže mám vlastnú logiku -o iskrách radšej mlčíme. ---myslím, že zmizneš. a potom.
výboje
miesto,kde skončím
závisí,vo vzduchu visí,
kam až bič, dúhový výkrikdosiahne,
kde opadnem
Vodítka
Som so zlomenými riadkami. Trčia do neba, komíny mojich slov. Občas sa čudujem, že môžem dýchať tento vzduch. Som s trucujúcimi kráskami.
dvojpodlažná
Dobrý deň, som Jana.
Janachvíľu.
Janaposchodísvojej dvojpodlažnej nálady.
Už nebýva plochá,ani nebolí,len občas zvoní v ušiach,keď sa rýchlo vynorím
Krátka pamäť
Možno dobre,že naháňam odleskypo stenách,vytváram v hlave priestor,len tak mimochodom,opakom dlanezmetiem zo stolacez hranu do škáry v dlážke
. čo to bolo.
Už si nespomínam.
brána do nekonečna
v tvojej spiacej tvárimožno uchopiť korene,ťahať ichna svetlo dneška, zavŕtať sa a cestovaťmetromdo môjho stredu.
v tebe.
smery sa rozkladajú:
stále je včera,možno bude zajtra,a niekde je obloha chodníkom.
V ŽLTOM DYME
Tíško vŕzgaš, keď po tebe kráča noc. Ako staré schody, vedieš ju ku mne, na prvé poschodie. Nikoho neruším, takmer nečujne ti šepkám do ucha, tiež vŕzganím:
"Už vááás čakáááám. ".
frequent flyer
tvoje diamantové tetovanie. na chrbáte prenášaš noc,z jednej na druhúpologuľu
pri zotmení splynieša možno utečieš s inou, ktoráťa nechá viac vyniknúť
cestovná horúčka
do tmavého neba ado nocivystrielať priezory na hviezdy,
nechať svietiť svetlov kuchyni,
nahradiť ťahlukmi,
nahradiť sipivo v Paríži.
januárová
niekedy koncom apríla,alebo v májiboli tí dvaja fakt bezhlaví.
doteraz neviem,či im to mám vyčítať.
Alenka
Vždy len mlčky stála a prizerala sa, ako do seba zapadajú koliečka,ako sa občas ktorési vzbúri, a s nalomeným zubom pokrivkáva za ostatnými. Stále dokola. Až raz,s pohľadom rozospatého dieťaťa, napísala, skoro ako pre sebana chodník pred domom:"Slová sú tak zbytočné. "
v inom svetle - 18:28
stále mám letný čas aešte hodinku a polrýchlej jazdy za svetloms letným vánkom,s pieskomv očiach ana tvári.
neurčité náznaky šťastia.
chcem ťa obaliť. miestnosť, z ktorej neunikneš - guľatá a kotúľavá.
hlava sa ti krútiod neurčitých náznakov šťastia.
horké a slanésa na jazyku mení,steká dolu
sladké tajomstvoaneurčité náznaky šťastia.
Za všetko môžem ja
vinníci si nečítajú. ticho sedia na žeravých uhlíkoch.
vinníci klopia zrak. končekmi vlasov po dlážkehľadajú úkrytv argumentoch.
asertívna
Ponad Vaše plece som si prečítalao človeku, čo živol vzala bolo mu odpustené.
Vážený pane. Váš pohľad ma uráža a ak neprestanebudem musieť tiež
ŽIVOT VZIAŤ
do vlastných rúk.
serpentine
si celý v tejto melódii,ponorený - vínový.
vidím tvoju tvár.
si každý zvonček,každé cinknutie. v zákrutáchsme jedno telozvíjané na zemiv súbojoch.
dva - ja
milujem tie tvoje prechádzky nočnou oblohou.
nič ti nie je, ani trochu chladno,iba ich tam hľadáš, priateľovz hviezd a neba
necháš sa viesť mojou rukoupo zemskom povrchu.
niekedy sú vnemy len elektrické impulzy,mýľne vyhodnotené,ako tučniak uprostred poľa za Trnavou.
ako všetko
pripadám si tak dospelá,dovidím do veľkej diaľky.
od pondelka do nedeleod teraz po koniec stého rokustromoradie plynie v čase.
takmer zelené,lupienky sa opúšťajú, ako jablká padajúlisty, keď príde ich chvíľa
(. na krivke života,zo stromu do zeme,ako všetko.
letná guľa
ktoré leto ti dovolí dýchať paru na sklo,kresliť do nej tváre motýľov. ktoré leto ti dovolí počuť svoj hlas v pesničke niekoho iného.
bez obavy, že niečo skazím.
kráčam, takmer lietam po rozkvitnutej tráve,zatiaľ čo ty slepo šmátraš jednou rukou pod snehom.
vlnobitie
máš ma prečítanú.
píšeš o mne básne. po mne.
po mne potopa,poviem.
čierno-čierna
mám v hlave dunivý strach.
mám čierne oči a modré vlasy.
mám odrezané viečka,
a pohľad znalca zločinov.
a tak
moja poetika je nálada. nálada v obrazoch z farebného pieskupevne uzatvorená v bankách kontextu.
zatrepem obrazomkaleidoskopomrozprášim tvoju predstavudo nového vzorcavizuálnej halucinácie.
odrazím sa a skáčem.
Veselé Vianoce
Už ani na krok bez čiapky. Cez hlavu uniká veľa tepla, ktoré sa mi ešte zíde.
Hlavne teraz, keď domy znova vyzerajú, ako adventné kalendáre.
Vysvietené.
veštba
vymaniť sa z tvojho objatiaje nemožné.
kosti praskajú,život ich opúšťa- vybielené -spolu s ostatnýmivo vrecúšku s veštbami.
padajú. obavy.
za prsty
spánok,ten zlodej,prichádza.
po jednom prstemi otvára dlaň,až odtiaľ vykĺzneša padáš,padáš sámdo noci.
The Best Of Lou Reed
02 - Wild Child. mp3
divokosť v srdcije ako hudba,všetko prehluší.
som ako ostatní,chcem len zabúdať.
07 - Sweet Jane.
denník z kanálov
takmer novembrové
nízke úmyslyukázalo slnko. len ťa oslepiť.
xxxx
prechádzka
núdzové osvetlenie
nejde nám elektrina.
iba tu a tam niektorá žiarivka nepochopila a z núdze si spravila cnosť.
G F Y S S P M P
objímať sa, ainých, na verejnosti. to sa nepatrí.
me vs. you
VOJNA VO VZDUCHU
OSTRO MODRÁ
BETÓNOVO TVRDÁ,
ODDELÍ NÁS
ruky
drhnem a triem chlórom aj kyslíkom horúcou až vriacou mydlom kefou nožíkom.
a aj tak narastú vždy rovnako špinavé.
môj životný priestor
KLAUSTROFOBICKÉ TÓNY
KAŽDÝM ÚDEROM
ZMENŠUJÚ
MÔJ
TROMPE LE MONDE
školská knižnica skrývala poklady ako: TROMPE LE MONDE
Gustave Eiffel to vedel tiež: Netreba trčať pri zemi.
Kim a Frank sa nezhodli, kto bude šéf, a tak vyhasli.
žltá
od začiatku ti závidím tvoje krikľavo žlté meno.
slnečnica na konci záhrady,pochovaná uprostred buriny,a od susedov sa k nám ťahajú fialové mraky, aby ťa nechali vyniknúť.
točí sa okolo teba,prach a lístie,až podľa zvukuprestane byť jasnéči prší, alebo len vietor fúka.
no hej, závisť je hnusná vlastnosť.
plány
minca padla hlavou nahor. už aj tak na teba toľko nemyslím.
slovami skúšaš ľad,či sa pod tebou nepreborí. no hej, milujem ťa,poviem,príliš nervózne.
Munich affairs
Zlatý dážď
dážď zmyl z ulicepeniaze do pokladníobchodov a kaviarní.
Na lúke
vlny stúpajús hladinou piva. Hrozí morská choroba.
Munich affairs 2
v cudzom metre
milujem ťa viac,keď si jediný, s kýmsa môžem rozprávať.
kolotoče
pri voľnom pádesi zrekapitulujemobsah žalúdka.
moment z kože a kostí
bozkami slovami dotykmi rozpúšťaš kožu, kde už aj predtým bola priesvitná.
vidíš až na dno a aj tak, s tvárou dieťaťa opakuješ:
si tu ty. niekde si tu ty. stále
obohratá platňa
od kraja
prstom po jazvách
ako ihla gramofónu
si to púšťam
vojnové správy
ruleta
pohadzujem siodistený granátdo rytmu smrti.
xxxx
sebaľútosťoklamemodosobnením
TICHO PROSÍM
to bola zase smršť,
nad ránom.
písmená sa vyrojili
zo svojich hniezd
piesky z hradov
my komplikované stvorenia.
staviame si hrady z piesku,
v tomto období sucha,
keď nič poriadne nedrží.
týždeň
umelé svetlo a
steny zo skla držia ma.
vonku zúri iný živel.
xxxxx
čo bolo, bude zas
optimistická
som plná prázdna
a jeho derivátov.
hmm, lepšie ako nič.
uprostred
si si všimol.
túlime sa k sebe
ako slepé mláďatá.
znova a znova,
len mezdi nami
sedíš oproti mnev autobuse,s kamennou tvárou. len občas zabudneš, žetvoja radosť je tajná.
bude to dievča. krásne.
skoky
tiež som skákala v časednes v noci,lebo niektoré vecičloveku nedajú spať. naskočili sme do chladného vlaku,ľudoprázdnehoako nikdynaozaj. Len žiarovky, čo kazia oči a moja strašnávždyprítomna únava. Sálala z teba túžba,tak veľmi,po zakázaných veciach,po bezpečnom konci samotypo novom začiatku.