Písmák Popoluška
Niekde v čase
stratila Popoluška črievičku
no nik nehľadá
nik sa neskrýva
diera
omotala sa okolo mňa ako hadako čierna hmla čo zavrela moje očiako dym čo zavrel mi ústa
pohltilo ma toa ukradlo mi srdcezaplietlo jazykpodlomilo nohy
okolo mňa len černota jea moje srdce odlieta.
Cesta
Uprostred štyroch stien,
len ja a moja myseľ,
myseľ myslí v slepej uličke,
hoc vie,že sú aj iné.
Smer vetra
Unavená ležím, opäť
na liste starého stromu
čakám
kam ma teraz zavejú tvoje ruky
Nepriateľ v tele priateľa
Ahoj,
pamätáš si ma.
ja viem,že nezabudneš,
nikdy
Schody
Na každom schode v živote
dal si mi silu vykročiť na ďalší.
Odpusť, že som Ťa uväznila
v hlave vo vzdušnom zámku.
Zavreté oči
Opantaná zimou ,
zahalená v čiernom plášti ,
nepriepustnom.
Kvapka slzy ,
Vrany
Prázdna ulička
len zopár čiernych vrán
stojím uprostred
ďobance do nôh
Až keď
Až keď pero už nepíše básne,
až keď ceruzka nekreslí tváre,
až keď myseľ nemyslí,
až keď slzy netečú dole lícami,
Terč
Neviem,či sa neviete vžiť do cudzej kože,
alebo ste jednoducho bezcitní.
Ak vôbec si,tak prosím Ťa Bože,
nech ľudia myslia občas na druhých.