Písmák Gesto a náklon
Vidím Vás po dlhom čase
a som rád
nehovorte nič
chcem iba pozerať
Dvere nad hlavou
vzduch voní korením(zo spania) nekričím - spievamčasu sa kýve zubz vybitých okien prievantancuje v záclonáchmami mamito som nebol ja. - kto prizná že nebolia. ". a kradli sme hrach.
zotrvačnosť
klameš mi.
. len neprestaň.
lož má: krátke sukne
kockovaný kolotoč
v ústach
ako sa nedá plakať pri pornofilmoch
keď už tuším kam ma povezie chrámová loď.
nemám chuť:
- na ostnatý vešať city
óda na Ameriku
je leto
Ježiš leží v nemocnici
a zatiaľ vedľa odborníci
chystajú ticho pre tvoj krik
V kockovanom ráne
. a pozdravuj
pozdravuj zips na svojej sukni
na svojích nohavičkách lem
- ja s nimi už nebudem
rozmnožovanie
milujem ťa
miluj ma aj TY.
čítaj ma naraz
dve básne a viac
bola si
I.
bola si
a tomu už neujdeš
tisíc rokov bez mihnutia oka
keď sa musí spievať
lásku ako trám
dávno nehľadám
tram tarára ram
kým nezačnem žiť
v žite
(bez flinty) vchádzam do žita a ty sa topíš v obilí otočila sa slnečnica - so slnkom o západ si mincou hodili hruda sa pod nohami rozsýpa a tráva. v šľapajách znova vstáva chrobáčik o milosť prosí ťa je predposledný deň slnko svieti pospiatky a možno aj trochu (závisťou. ) blednem že v zhone pri úľoch čo kvitne za kopcom vedia iba včely stromy sa držia v odstupe zaklopem na kôru budúcich dverí v toto okrúhle výročie ôsme nebo je bez mrakov horiace kríky sú komíny vlakov a žatvou vysychajú rybníky taký je predposledný deň a ešte stále je Zem armády nekonečných radov na brehu cesty počítam (s tebou - a ty si tam) si mi tak rozmazanou - žltá sa točí k nám v tieni pod krídlami ti zrejú vône a vietor pripravuje o ne - nechám ti otvorené bez plotov a mravce ešte stále prenášajú zmysle slov len tebe tu som a tiká zrenie zreničky mrkajú rastie podozrenie pozvánka do žita však platí kým nezačuješ zazvonenie svojho kostola a inak by si možno zostala.
chleba upečený v pekle
prvé nemilovanie
a láska je žiadna
tvoje ihly od ucha k uchu
pichajú
Klavír
niekto po mne
v noci kričal:
"nechávaš ma
vlniť sa ako nejakú šľapku. "
List milej
milá moja
si tak ďaleko a sama
jak na druhom brehu
vlny oceána
Žlté a červené
písmená za rozliezajú
ako mravce
už mi nezostalo na verše
a ešte sa chce.
míňam oko
vidíme sa len raz za mesiac
a táto nekrvavá perióda
mi ťa drží v hlave
lesklej jak
nie iba oči
stôl je plný očína bitúnku bez číslavšetky sú otočené do nebalen ty tie svoje neotočíšani tma dobrovoľne neprišla
matné žĺtko žiarovky vyteká. váhavo pozeráš sa na dverečakala si ma že prídemskončíme v tom istom vedre
a kovová zima ide do kostí
zima nástrojov. teplo súčiastok. a stoly bez hostíako tep slabnezo stropu padá soľpo každej rane
bodkovaná guľôčka
láska má niekedy blízko
- je bodkovaná gulôčka
čo máme spoločné
nepočká
čas na druhej strane
popáleniny na slnku
sú letá škvrnité
viem ich iba z jednej strany
viem nevhodné slovo