Písmák Môj epitaf
Ešte pár dúškov piva
na koniec noci, čo bola
pre mňa dňom, Svitom
bláznivosti a pohrebom
Robertovi
Kráčam ulicou plnou nepotrebných svetiel žijúcich z posledných zábleskov tmy - noc sa chýli k ránu. Sneh svojou muzikálnou genialitou hrá melódiu kráčajúcich nôh. "Ach, aký si hlúpy. " moje podgurážené ego neakceptuje tieto slová, avšak ich bolestivá pravdivosť sa vrýva pod kožu horšie ako ostrie noža.
Jedna sprava
Sms-ka nema pismenka,
Ani basnik slov,
Kral bez poslov
je bezmocny
Vlaková stanica
Stále iní ľudia
a predsa tí istí
Stoja, fajčia
A jedna lavička
Taký krátky výplod spitej mysle...
V provizórnej rakve -
krabici od topánok,
Odchádzaš
na večný spánok
Raz v noci
A tak si táram, táram, táram
O šťastí, o šťastí.
V kostýme Hamleta,
A s hlavou Dona Quiota,
Jedneho vecera
Ako vo sne ležíš
v mojej mysli,
Kráľovna jedného
večera.
Môj anjel
Na zkamenelom vraku,
Duša plná strachu,
Bez tela
V prekliatom kraji nemom,