Písmák Jesen
Strhava listie,
zanechava na nom stopy
svojich studenych ruk.
Jesienky oblieka do clivoty,
Briezdenie
Tma cuva pred svetlom,
vidno uz obrysy veci,
kmitaju ako svatojanske musky,
cvirikaju s vtakmi.
Spomienka na Teba
Juzny vietor, letna ospalost,
horuci dych veci okolo,
pomale kmitanie nasich myslienok.
A predsa clovek vsetko dokaze,
Dnes (02/07/06)
Zobudil si ma do dna este pred stvorenim
svet bol na prvopociatku
dovolil si mi nahliadnuta ja som na chvilu porozumela.
na ceste genezy celeho vesmiru vo mne samej si ma viedol za ruku.
Zmierenie
A prisiel cas, ked sa mi chveju ruky
zakryvajuc sediny, uvazlivo vyberam slova skryvajuc svoje omyly
acas uteka k vecnej istote.
zanecham brazdu na poli, s klasmi dozretymi k urode
Dalsi pokus
Kazdy den sa da zacat znovu…
Fantasticka prilezitost.
A tak rano opat odhanam slnecne luce len aby som uz konecne zacala…
Byt sama sebou…
Iba Tebe
Triedim slova a zvazujem ich vyznam
Chcem aby boli pre Teba tie najvhodnejsie
Davno nebol moj vyber taky kriticky.
Ved vsetko sa da akosi napadnut
1000 a jedenkrat
Tak teda vdaka. a uvidime sa.
hladamzachvev v ocelovych ociach, kedysi sa mizdali celkombelase.
chvilu skusam vsugerovat Tvojim peram moje myslienky
v dodavani odvahy som bola vzdy expert