Skutočný príbeh: Ako mi práca v zahraničí zmenila život

Pracovať vzahraničí som začala ako mladá aneskúsená študentka, ktorá nemala poňatie oživote ajeho chode, pretože som bývala srodičmi aj počas školy hoci som mala priateľa. Mala som len jeden sen ažila som preň. Študovala som žurnalistiku avedela som, že je to moje vytúžené povolanie. Vždy od malička som chcela byť spisovateľkou avydávať knihy.

Ružové ponožky

Vždy som radšej písala ako hovorila, tak aj teraz píšem a tvorím, aj keď to nie je jednoduché aťaží ma veľa, veľmi veľa vecí, snažím sa to radšej odventilovať tu ako doma na našich. Viem som hrozná vtomto smere. Nič sa mi nechce aza všetko sa urazím avyskočím, nemám nervy na nič. Som akosi na konci snervami.

Kapitola Druhá

Nostalgy

Hľadala ju vknihách, ale nenašla ju. Hľadala ju vo filme, ale nenašla ju.
Hľadala ju vreálnom živote anenašla ju . Hľadala ju vľuďoch anašla len prázdne srdcia.

Spomienky

Zvädnuté kvety na našom oltári lásky, šediny na srdci a svätožiara tvojich bosých nôh. Iba spomienky rozfúkané ako popol v zeleninovej záhrade snov. Viem, je neskoro plakať.
Aj hviezdy šli už dávno spať.

Povedz

Povedz, že sa mi to iba sníva, povedz, že je to iba sen. Keď mesiac pod rúškom noci zíva, nový začína sa rodiť deň. Povedz, že sa mi to iba sníva, povedz, že je to iba sen. V tú noc, keď sa láska rodila, padali hviezdy na Zem.

Nepatrím

Nepatrím nikomu a ničomu a možno ani nechcem veď dnes už svet je o inom. Nepatrím ti, hoci som tvoja a pijem z tvojho pohára spávam s tebou v posteli aj teraz keď píšem túto hlúpu báseň skoro o polnoci a do okna mi svieti len pouličná lampa cítim viem že povieš mi niekoľko teplých slov a potom odídeš rýchlejšie ako tieň čo mi naháňa strach. A ja viem, že nie som iba dobré dievčatko, čo chodí spávať pred polnocou má ustlanú posteľ a vždy perfektné vlasy stráži tvoje hriechy a ty to dobre vieš. Len sa pozri na moje oči a povedz, čo vidíš.

Nepamätáš?

Bežali sme údolím našej krásnej vlasti a dotýkali sa nám mokré líca. Pozbierali všetky sveta slasti, nevinnosť stratila biela holubica.

Tam...

Zaviažem ti zvodné oči a ústa prelepím izolačnou páskou. Mlč. Načo sú nám prázdne mená. Poviažem ti detské ruky materinskou láskou dušu oddelím od tela a potom ju spálim.

Sloboda

„Šťastie je vslobode asloboda vodvahe. “ Perikles
Nepoznám človeka, ktorý by nechcel byť slobodný. Napohľad tak jednoduché slovo apritom tak rozporuplné. Často si neuvedomujeme jeho hodnotu azačíname si ho vážiť práve vtedy, keď ho strácame.

Spoločník

Čakala ho. Prišiel. Ako vždy, iba na pár hodín. Stretávali sa takto už zopár mesiacov.

Láska

Hľadala ju vknihách, ale nenašla ju. Hľadala ju vo filme, ale nenašla ju.
Hľadala ju vreálnom živote anenašla ju . Hľadala ju vľuďoch anašla len prázdne srdcia.

Spln

Bála sa. Túlať sa v lese v takúto nočnú hodinu bolo veľmi nebezpečné. Bola bosá. Odniekdiaľ sa ozývala hudba.

Spln

Bála sa. Túlať sa v lese v takúto nočnú hodinu bolo veľmi nebezpečné. Bola bosá. Odniekdiaľ sa ozývala hudba.