Písmák Tiene sa stále menia
Nikdy som nemal vstúpiť do toho lesa. Ale niekedy len tak zamyslene prekračujem znohy na nohu a ani neviem kam. Ponorený do seba nevnímam okolie. V ten deň som kráčal spolu so svojim tieňom po pravom boku.
Najväčší zametač na svete
Emil sa na svet díval svypúlenými očami. Niežeby ho všetko tak udivovalo, len sa tak ráno zobudil. Vyzliekol si prepotené pyžamo ana uzimené chodidlá, ktoré sa mu dnes videli akési čudne pretiahnuté, navliekol ponožky. Privoňal si kpazuche aucítil nepríjemný zápach.
Na konci jedného popoludnia
Vtedy, keď som ju videl naposledy živú, bola už chorá aunavená zlásky. Kráčala ulicou bosá, vľahkých priehľadných šatách. Dlhé tmavé vlasy aspoň sčasti zakrývali jej presvitajúce prsia.
„Mineta.
Lepkavým nadol
„Dnes som znova písala oláske. “ Poobzeral sa po kuchyni. Klbká pokrčených papierov sa povaľovali po stole. Vžalúdku mu nepríjemne zaškvŕkalo.
Flotila na jej tele
Prisadla si ku mne na lavičku, hoci ostatné boli prázdne. Čítal som noviny, ale po chvíľke som sa prestal sústrediť anenápadne som si ju obzeral. Dívala sa na vlny, ktoré narážali omólo. Nebola veľmi pekná, ale bolo na nej niečo , okrem okrúhlych pŕs amokvajúcej škvrny na tričku, čo ma nútilo pozorovať ju.
Lány plné hláv
Kráčal poľnou cestou oproti zapadajúcemu slnku.
Po záplavách ostali na poli mláky, vktorých sa brodili bociany. Do červených dlhých zobákov chytali kŕkajúce žaby. Zaškvŕkalo mu vžalúdku.
Portrét miznúcej mladosti
Vto ráno vtáci leteli príliš vysoko. Dokonca aj slnko bolo nižšie ako ich trepotajúce sa krídla.
Čakala vprevísajúcej korune jablone. Ak do večera nepríde, opadnú zneho všetky kvety aona tu ostane stáť rovnako povädnutá a nepobozkaná.
Rázcestie do snov
Skôr než stihol zavrieť oči, prekĺzla cez úzku štrbinu pod jeho viečko.
Vietor jej strhával šaty, až kým ostala stáť nahá askamenená pod stromom.
Ztrupu mu vyrástli konáre, ktoré sa knej mäkko sklonili. Pomaly kĺzal drevenými rukami po jej studenom tele.
Príbeh z letokruhov
Odkedy som zobral do rúk svoju prvú knihu, neprestal som čítať. Sedel som pod jabloňou a hrýzol okrúhle červené plody, čo znej spadli. Postupne som vrastal do stromu, obracal stránky drevenými rukami, zo svojich konárov jedol jablká aočami vyzobával čierne písmená zo zažltnutého papiera. Matka mi knohám nosila knihy.
Projekt klaun
námet
Edmund Elat & niniw
Z tepla svojej kancelárie sledoval dažďové kvapky, ktoré dopadali na sklo. Na parapete prstami bubnoval vich rytme.
„Krásne upršaný deň – ako stvorený na ničnerobenie,“ odstúpil od okna. Otvoril malú hotelovú chladničku, ktorú si doniesol zjednej služobnej cesty.
Zápisky z toho večera
Chcel som sa vymočiť priamo zlode, ale príliš sa nakláňala. Bola búrka, ako vten večer.
Prechádzal som po móle. Do chrbta mi udieral silný vietor, pískavo sa zavŕtal do sťažňa plachetnice.
Zelená relikvia
Od častého špárania vnose sa mu prst obrúsil apravá nosná dierka trikrát zväčšila.
Práve keď si všetci vkostole so sklonenou hlavou ticho spytovali svedomie, na zem dopadla ťažká mazľavá kvapka zjeho štrbiny. Hlasno cinkla arozpolila chrám na dve časti.
Na jednej polovici ostali stáť neveriaci, ana druhej tí, ktorí vňu uverili.
Pudingový kolotoč
Pri strašidelnom zámku sa tlačila rozhorčená skupinka ľudí. Nakláňali sa pred malým okienkom ašermovali lístkami okolo pokojne prežúvajúcej tváre staršej ženy. Od nadmerného žuvania sa jej vytvorili lícne vačky. Vpravom si uskladňovala farebné guľôčky.
Rybí dážď
Zima sa vrátila nečakane. Puky na ovocných stromoch sa obalili do zľadovatelých kvapiek. Všetko zamrzlo. Aj deti oblečené vľahkých nedelných šatách, čo ostali visieť na konároch.
Na konci jedného popoludnia
len tak si visím na strome
a vietor dýcha vmojich šatách
pozri sa na mňa
aká som bosá
Kto zavraždil mačiatko?
Celé mestečko sa zbehlo uprostred námestia, keď začulo zúfalý krik pani Agnes. Kľačala nad červenou mláčkou ahystericky dookola vrieskala: „Niekto zabil moje mačiatko. “
Ľudia nechápavo krútili hlavami, niektorí súcitne poklepkali plačúcu ženu po ramene.
Zpistáciovo-zeleného domu vybehla slečna Agáta apripínajúc si umelohmotnú natáčku do vlasov už zdiaľky kričala: „Ja viem, kto to bol.
Batoh mátoh
stmieva sa
vretenica nafukuje
nemé tváre
pod černicovým kríkom
Taxi
Vystúpil zauta. Na tvári sa mu rozpľasli dotieravé kvapky nočného dažďa. Rozbité sklo svetlometu zapraskalo pod jeho nohami. Kopol do ohnutého nárazníka arukou prešiel po skrivenej kapote.
Stretnutie v parku
Po ulici spomalene skáču farebné loptičky. Upravená mladá dáma si rezko vykračuje po kamenných schodoch, až sa na jednej znich pošmykne askotúľa sa knohám dvoch prekvapených žien, ktoré práve horlivo diskutujú otom najlepšom krémovom jogurte, do ktorého manžel pravidelne zabodáva lyžičku, aby zistil jeho hustotu. Namiesto toho, aby jej pomohli vstať, vzrušene hladkajú jej sýtočervený pletený rolák. „Je nový.
V zákutí zdrevenenej lásky
Jakub sa zastavil vkrčme. Malá Jonatánka poskakovala okolo neho. Sľúbila, že nič nepovie matke aon je za to kúpil lízanku zo zemiakového cukru. Chutila trocha horko, hnevala sa na otca, že jej radšej nekúpil perníkového koníka, ale to by mu už neostalo na calvados.
vyblednutá modrá
vočiach modrého psa
odráža sa zabudnutý kúsok nehy
belasé klbko vyblednutých spomienok
leží obhryzené vtráve
Čokoládový Edmund
Edmund stál uprostred továrne avdychoval vôňu čokolády. Žalúdok mal úplne stiahnutý azo sladkastej arómy sa mu zakrútila hlava. Posunul si okuliare vyššie atrasúcou sa rukou otvoril dvere.
Za stolom sedela žena neurčitého veku.
Tam, kde kukurice nerastú
Vnoci porodila štyri deti. Do rána sa všetky stratili na neďalekej lúke. Vyšli vonku cez odchýlené dvere, keď prala plachty zamočené od krvi. Odvtedy ich už pokope nevidela.
narodeninová torta tety Frederiky
Teta Frederika ma nemala rada už od môjho narodenia. Keď som bol ešte batoľa, očúral som jej tvár, keď sa nado mnou skláňala. Najhoršie pre ňu bolo, že to bolo práve vdeň, keď sa slávili moje krstiny avnašom dome sa zišla celá rodina. Ale myslím si, že aj keby sa toto nebolo stalo, aj tak by ma nikdy nemala príliš vláske.
kolumbijský kokteil
tamarín sčelenkou vo vlasoch
zaspieva otmavých očiach
černejších ako nebo
nad sieťami rybárov z Taganga
pred svitaním
stromy sa pýšia vlastným perím
pod našuchorenými konármi
ako kvočky skrývaju
nedozreté jablká
solitudo
vprítmí izby
dýcha sklo
anasáva svetlo
zpouličných lámp
cukrové fúziky
alebo ako mačička Ninive piekla guľaté koláčiky pre kocúrika Valentína .
Februárové slnko sa zaprelo do statného duba, lenivo si škriabalo chrbát na starej drsnej kôre, keď mu do obrovského nosa udrela silná vôňa škorice. Skĺzlo po dlhom konári na zem azvedavo nakuklo do obloka.
tieň kráčajúcich kozorožcov
kráča malým mestom
vtieni bielych kozorožcov
Tak sama .
skladám si jej obraz
marhuľový strom
Sedel som na starej marhuli aotrhával jej zrelé plody. Prsty sa mi zabárali do mäkkej dužiny. Vylúpol som kôstku, vložil si ju do úst azvyšok hádzal na zem. Chvíľu som tvrdý kúsok omieľal vústach ahľadal vhodný zub, ktorým ho rozdrvím.
sklenené dlane
Vočiach zvädli divé maky
v ústach roztápa sa
kúsok hliny
čakáš
horúčka
Medový medvedík
Kúpe sa vcitrónovom čaji
Vhlave tancujú štyri malé baletky
Pekné nôžky vzlatých črievičkách
niekedy ...
niekedy nerozumiem ľuďommožno je to tým,že oniobčasnerozumejú sebe
Lovec nočných jabĺk
Uprostred noci,
keď na zem duto padajú jablká,
oblečiem sa do ticha
a plávam lístím stromu
posledný deň
Vždy som si myslel, že v deň vktorom umriem bude všetko iné. Slnko bude pražiť, ale ja nepocítim jeho teplo. Akoby mi už jeho horúce lúče nepatrili. Alebo bude vonku mrznúť, ale celé moje vnútro bude prežiarené pokojným sálavým teplom.
slnečnica
Vietor tančí tango
ohýba jej štíhly pás,
prstom prečesáva žlté vlasy,
vyberá znich
Zapadajúce slnko nad Havanou
Karol Pytón sedel na starej rozheganej zelenej pohovke a sledoval svoje najnovšie amatérske video.
Dalo mu dosť zabrať. Doteraz má z toho na čele hrču. Pošúchal si ubolené miesto na tvári pri spomienke na kabelku, ktorou ho mlátila svižná tridsiatnička, keď ju nenápadne natáčal v kabínke, kde si skúšala plavky.
Amélia
Nikdy mi nepovedala svoje pravé meno. Nechala sa oslovovať Amélia amne to vtedy stačilo.
Miloval som plachý pohľad jej zelených očí, drobnú útlu postavu ahlboký smútok jej duše.
Ľahučko sa vlnila vbielej priesvitnej košieľke apotom sa ako psík schúlila kmojim nohám.
polnočný lekvár
Domiešajte si svoje problémy,
už bublú ako marhuľový lekvár,
dajte si ich do fliaš
aniekedy vzime
Cumi
Malý Cumi prechádzal slabo osvetlenou ulicou. Už druhý deň nič nejedol. Ledva sa udržal na svojich chudých nohách. Žalúdok mu nepríjemne škvŕkal, pred očami sa mu zahmlievalo.
Moja múza dnes
Moja múza dnes
leží spitá na dlážke,
objíma vietnamské prasiatko,
a slamkou cucá lacné víno,
Prechádzka modrou lúkou
Hádžem perly sviniam
ačakám,
že ich nezožerú.
Možno vyberú
Koledník
Mohol to byť deň ako každý iný, ale nebol. Tak ako počas tých vianočných sviatkov pred tridsiatimi rokmi, keď nás sotcom naša drahá matka nechala sedieť za prestretým štedrovečerným stolom samých dvoch aodišla za svojim milencom auž sa nikdy nevrátila, tak aj dnes nesnežilo. Fúkal silný vietor a ohýbal konáre stromov. Zopár znich zlomil ateraz sa váľali po zemi ako odtrhnuté kýpte zošúverených starien.
Henry
„Kto ste. “ skríkla stará dáma, keď zapálila svetlo vkuchyni azbadala vnej stáť asi štyridsaťročného muža. Chlapík prekvapene zaklipkal očami adezorientovane sa rozhliadal po izbe.
„Som Henry,“ odpovedal muž astále sa nechápavo obzeral po malej kuchyni.
marš
Nahá tučná pobehlica,
vmojich čiernych kanadách,
tancuje po stole.
Zas je tu čas žrania,
Úžasný deň pána Čuníka
Šerom zaliatou spálňou sa šírilo nepríjemné rinčanie starého kovového budíka. Tučná chlpatá ruka začala šmátrať po nočnom stolíku. Chvíľu blúdila bezúspešne, až konečne narazila na drnčiacu malú obludu acelou silou po nej treskla. Vizbe zavládlo príjemné ticho.