Leden

Hledala jsem tě všude.
Hledala jsem tě v kuchyni,
hledala jsem tě ve víně,
v posteli i v dětské náruči.

Snívalo sa

Džalas mange suno tuha
po prebudení,
keď človek mieni a kto mení.
I úsmev ide ztuha.

Zimná nad Prahou

Vždy ked príde servírka so známou
pesničkou otočíš hlavou
a na piano hrá polnoc od á až po mol,
kým si tam vkúte ktosi so štebotom

Bari, bari

p { margin-bottom: 0. 21cm; }
Kamenas te lel
mandar sa.
Čhingerde phaka

omyl

Mýlila som sa, že sa mýlim.
Ty nevieš stáť vo dverách,
len byť pár dní sám
uzavretý do mňa.

Malé nočné dejiny

p { margin-bottom: 0. 21cm; }
Dva bláznovstvá
smiali si do dlaní,
aby z nich potom pili červené,

Z Londyna

Slečna z moduritu,
čo má hruď
tak akurát do ruky
a úsmev

Dva plavci

Dva plavci v červeném víněčekali jednou na věčnost. Pak k ránu nevinně svá těla k sobě tisli, a ponořovali se víc než dost. Jak houf ryb pluli rudým proudemsem a tam v úzké skleničce. Plavcem,či vínem omámení,těšili se velice.

Pod kôrkou mračien

Pod kôrkou mračien
hryziem do všedných dní,
nie a nie
sa nasýtiť.

Večery

Ktosi rozsvietil lampášena plátne čierneho ticha. a ja som sa pred Tebouvyzliekala z tela,kúsok po kúsku. Potom každému prišila som jedno krídlo. Nemala som ich do párua asi preto nevzlietli -došlo mi.

Letná

Na dlani kľukatí sa cestička lesná, ohýba vetvy a letozačína, šepká vzďaľujúca vesna. Do rybníka pozeraj,splietaj ústami riasy a dnoti vyberiem,zložím v papierové lietadlo. A letí. prímorským vzduchom medzi dve večereúsmevy na tanieri.

Veci sa hýbu

V rytme ranného svitania
smiala som sa
do Tvojich dlaní
a tie ma šúpali

Klop, klop...

Klop, klop.
ahoj, tak ako.
potešilo ťa dnes niečo.
neubližuje ti niekto.

Nebudem si už umývať vlasy

Kvapkala mi z nich voda
cez prsia
do lona
Rýchlo som si ich sušila

Keď som zapíjala ticho

Krajina beží
za sklom autobusu.
Už dozreli čerešne.
Došlo mi.

Nočný dážď

Ticho padá. Nevtiera sa. Kropí tmui okno, čo svieti do ulice. Padajú kvapky klepkajúc na strechyako rozsypané korálky.

Že vraj tušíš

Nocuješ mi vo vankúši.
Tmou ťa striasiem.
≈
V listoch že vraj tušíš.

Dnešné ráno

Strapatých rúk
a nôh
dotýka sa lúč
sviežehoslnka.

Moja gitara

Češem ti struny
nemotornými prstami
a ty plačeš,
kvíliš, keď ťa zapletám.

Ty tam

Ty tam a ja tu.
Milujem sa s Tebou na diaľku.
Slzou kropím,
ako kvety aby rástli,

Pokus o rým (alebo Duj, Duj)

Vietor
rozfukuje
s ve t l á na nebi
a ustal by

Tá diaľka sa dá už nahmatať

Dni
ako čriepky
z bezvýznamného hrnčeka
skladám

Falošné soby

Noc padá.
polárka za polárkou
ukladá sa do čiernej periny
miesto snehu,

Dnes nepojdem spať...

Nie, nepôjdem spať.
Nechám naďalej dupotať kone
v mojej izbe.
A koláž zo strún gitary,

Moj brat a jeho inšpirácie

Z opitých myšlienok v hlave
už sotva spravím niečo
zaujímavé
videl som už zopár takých opilcov

Pochod

Zaliata slnkom
na úpätí hory
stojí
drevená zvonica.

...a zavial vánok...

Otváram všetky svoje okná.
Prišiel si mimochodom.
Vchodom
pre nečakaných hostí.

Vláčna

Je večer,
hviezdy mi padajú do zeleného čaju
a noc mi čiernou rukou
hladí vlasy.

V pristave (?)

Tam na lavičke
nad Vltavou,
kde vtáci krídlami češú
vzdušnú hladinu

Metrové lásky

Nastúpila.
Medzi masou ľudí
našla pohľad.
Tep sa rovná rýchlosti vlaku.

Otázka

Starec je na nič

Tieň vráža do gýčových výkladov,
blížia sa kroky troch noh.
Len pouličné lampy
mlčky stoja

E jakh

O nipi phiren pal o svetos.
Čoren the maren
le jlenca andre.
Ča čepo lendar

Romanes...

Phares mange
pal tute.
Kana dikhav
kana šunav

Celoročný víkend

Remarque a jeho dvaja kamaráti
na byte.
Kam sa dostali a
kam vedú

Panoráma I

Nohy sa po lese ženú
po lese obsypané mokrým lístím
ktoré zahaľuje ženu.
Ťažká hlina ju istí.

Panoráma II

Hranol vklenutý do zeme
sa vysmieva ľuďom,
ktorým sa mokrá hlina lepí na topánky.
A sivá stuha dažďa

Očista

Striasť muky
nepočuť hlasy
ľudské hlavy ako klasy zaľahnú k zemi
i kostolný anjelik bude zničený.

Jablko

Skor než zachytíš
ranný dotyk svetla
než zistíš, kde si,
než sa napiješ čerstvého vzduchu