Písmák Vypočítavosť
„Budete hlasovať. Musíme získať dotácie, inak sa nepohneme,“ naliehal na Baranoviča predseda. Tón hlasu znel mierne, ale vycítil, že ak sa bude brániť, čoskoro tento nepríjemný chlap pritvrdí. „Nechcem kupovať žiadne úle.
Obsesia
Nad ránom pocítila, ako jej tvárou bubnuje tupá zdĺhavá bolesť. Len tak nedbalo sa vlnila popod kožu. Pre spiacu tridsaťročnú ženu to nebolo doteraz nič nezvyčajné. Ale dnes bola bolesť príliš silná na to, aby zostala naďalej vspánku.
Bolo im dobre
Tou istou cestou sa mohla vrátiť späť. Stačilo pár krokov, buchla by do brány aakokoľvek by sa to zdalo všetkým nezvyčajné, bola by preč. Nič by tu neostalo. Žiadna spomienka, ani posledné dovidenia.
Neustále
Už poznám
Preplietam medzi nás zaspávam nahá
Náruč
Khraniciam
Ciele
Dnes kráčam proti tebe
Rozochvená, vietor na perách
Niekto vtrhol medzi naše ciele
Život nabral celkom iný spád
Láska je spam
Naša láska je prežitá
vkrásnom byte si zavadzia
a končí vkoši, je to spam
Srdce mám ako ťažký zvon
CESTA
Ešte predtým, než odsunula kus zhnitej drevenej dosky, sa pomodlila desiatok. Vždy to tak robila, keď očakávala niečo veľké. „Volajte políciu. Okamžite,“ skláňala sa nad kostričkou dieťaťa.
Čo ak
Telefón nepretržite zvoní
Už pätnásty krát
Nikto nedvíha
Na zbláznenie
Na sklanatom vrchu zavýjajú psy
Ešte musím zliezť niekoľko kopcov
Preplávať zopár prudkých riek
Prebrodiť potoky
Vystopovať diviaka avlka
Chrobáky
Poznáš ten pocit
Keď ťa šteklí vbruchu
Chrobáky jemne žujú
Koža je mäkká
Jeseň (a ticho)
Obkreslil som list
tvojou ceruzkou na oči
povedala si: "Blázonko. "
A keď sa tvoj chlapec spýtal:
Výpredaj sentimentálnych spomienok (naozaj lacno)
Listy a staré črty tvojej tváre
ostávajú na trčiku
a prilepené na podrážkach topánok
ktoré nosím vždy
Diaľnica
Na diaľnici z T. do S.
povedala
"je fajn, ak má ženská aj milenca"
zastavila na 7 kilometri pri krajnici
Pery a oči
Ako húsenice prechádzajú popod most autá
zatiaľ čo čakám, kým mi vrátia dane a ty si pred zrkadlom
maľuješ pery a oči
nechtami ktosi ťuká na stole melódiu
Kam dávaš sny
Oči kanálových krytov:
Dávajú zľavu na káblovku
Tak utekaj.
Láska a oči
Je zavesená
je zavesená na plagáte
v uličke lásky
včera som tadiaľ opäť kráčal
bola to ona
Ženy
Pod posteľou prázdno
na posteli prázdno
medzi štyrmi stenami: prázdno
otvorím ďalšie dvere: prázdno
Miesto
A vieš že popri trati opäť rozkvitli všetky kvety
ktoré poznáš
lebo ich vôňu máš v úsmeve
Jazerá
Pri jazere povedala:
Na vlnách som tvoja.
A on sa uvidel v zrkadle hladiny
Od susedov
Teta od susedov vždy vravievala
Nepozeraj do slnka, spáliš si oči.
A ty žiariš viacej
***
Ako rýchlo si rozplietla
Uzlíky na našom lane
Samo to už vieš
Že niekto iný
Rána za tehlovým múrom
Ľudia potrebujú svoje predsudky
Niekoho
Kto ich bude vnich neustále udržiavať
Anezmení to žiadna
Šatník plný flanelových košieľ
Maľovala na kamienky
Vône kvetov
Alebo domy smalým oknom akomínom
Alebo len naprskala farbu
Oliva
Údery pod pás sú znesiteľnejšie
Spribúdajúcim vekom
Oliva mi niekoľkokrát omotala
Dlhým steblom trávy ukazovák
Vernosť
Achlapi sa vešajú ako by bolo práve
Po revolúcii
Prepadávajú im oči
Kamene hodené cez hladinu rieky
Po krčmách
Prešiel som všetky krčmy vo vašom meste
ale nevedel som čo hľadám
do každej som sa vrátil
a stále som bol na tom rovnako
Povedala
Povedala:
Už budem poslúchať
ale už v tej chvíli som vedel
že to potrvá niekoľko týždńov
Nazeranie
Dve päťdesiatničky cestou zo skladu jednej obchodnej spoločnosti
Vkupé vlaku rozkalkulovali svoje nové známosti
Pretože už sa im nechce drhnúť riady len pre seba
Ale je načase si nájsť niekoho pre
Odišla
Cítila sa ako vRíme
Sedem neexistujúcich vrcholkov
Sedem neprežitých rokov
Zalieva čaj, počká pár minút
Reklama na mlieko
Majú svoju vernosť
Pevne si držia istotu
a je im jedno ako sa teraz cítiš
tvoja žena prišla na to
Nemám
Vo vlčích makoch oslepli
Povery
Aty si získala rozhľad
Priestor pre slobodné leto
Modigliani
Tisícky stratených správ
Vtvojich diaľkach
Nevynímajúc
Tentoraz to bol naozaj kus
Augustové hrozienka v čokoláde
SJúliou sme si kúpili
Hrozienka včokoláde
Aani dnes neviem prečo
Sme ich šli zjesť na železničnú stanicu
Vernisáže
Nudím sa na všetkých vernisážach
Vlastne som včera zistil
Že ma už vôbec nebavia
Prídu vždy určite všetci
Vernisáže
Nudím sa na všetkých vernisážach
Vlastne som včera zistil
Že ma už vôbec nebavia
Prídu vždy určite všetci
Bez záruky
Nedávame na hudbu vôbec žiadnu záruku
nechceme sa ako deti nechať vodiť za ruku
vonku zúri móda falošných pohľadov
chceme svet zbúrať od jeho základov
Kam všetci zmizli
KAM STE TO VŠETCI ZMIZLI
KAM STE SA VŠETCI STRATILI
EŠTE VČERA BOLI PLNÉ IZBY
ADNES SÚ PRÁZDNE HOTELY
Diera
Nechce sa nám dívať na tých
Čo stratili svoju tvár
Rozmazanú identitu
Vo funkciách zabudli
Záverečná
Došli mi všetky prachy
aposledná cigareta leží rozmočená
na stole vrozliatom pive
vzrkadle špinavého dňa
Zmena
Život sa rúti pomedzi prsty
Deň sa splašil, je šialený
Slnko páli posledné cesty
Adiabol máva znudený
Poézia
v mojej hlave poézia už ju dávno nikto nečítal slová ako kone v cvale do tváre bijú kopytá tak zbohom paríž zbohom londýn zbohom moskva praha amsterdamzatvorte si svoje knihy zabudnite všetky písmená po básnikoch plachej éry neostáva žiadna ozvena tak zbohom paríž zbohom londýn zbohom moskva praha amsterdamv mojej hlave miznú cesty poézia dávno stratená už žiadne voľné rýmy verše vytrhané slová z kameňa tak zbohom paríž zbohom londýn zbohom moskva praha amsterdam.
Opäť
opäť
ostáva až do večera vpráci
aj posledný deň
pretože akokoľvek prežiť
V stredu popoludní cítiť acetón
bolo mi dnes naozaj zle
po prvýkrát som to nehral
zvíjal som sa v parku zvierajúc v pästiach
krotký vzduch
Sladká Sýria
labilnosť vášne
eskalácia príbehov
duša vderavom hlinenom hrnci
poznáme to
Osamelosť
keď som po prvýkrát šiel skočiť
zokna na siedmom poschodí
dali mi zvieraciu kazajku
aupokojili injekciou rozbúrené city atelo
jemná depresia krajiny
Vyhrýzaš si z prstov bradavice
necháš si zarásť tvár rozdráždiš oči
do vane nasypeš hlinu zaleješ vodou
ležíš a rozkladáš sa
najnudnejšia
Náhle si mŕtvy vzvodnatených myšlienkach na smrť
vo vlhkom bludisku pocitov skrčený pod prázdnym úľom
vústach schnúce pralesy práškové ryby šumivé celaskóny
skonzumovaný sám sebou vlastnou abnormálnosťou vázou vdave
Tým všetkým...
Tým všetkým.
Básnici plní utrpenia
bôľov
vlastnej samoľúbosti a nedocenenia
1999
1999
A keď sedím zamotaný do deky na stoličke
napriek tomu že už je vonku teplo
v hlave mi zneje rozjásaná symfónia
Poetika
Poetika
Bolo mi ľúto mladých mačiek, ktoré prestali ľudia topiť azačali ich hádzať obetón. Náhla ašokujúca smrť. Vo vrecku nohavíc som nahmatal nožík. Popri Váhu za mestečkom vedie stará arozbitá cesta.
tabakové blues
Tabakové blues
Komín krivo do okna dymí
sklo chytá čerň
kým posteľ občas hreje
vyčítať (posledná)
Vyčítať
Akeby ste niekedy náhle zvolali moje meno aja sa neozvem, vtom mlčaní, možno nazriete ponad bránu, nebudete nič vidieť, poodchýlite dvere, na kope piesku bude malý chlapček skýblikom vrukách, rozšliapnete mu pieskové torty, ktoré vyzerajú ako skutočné, no nevidíte. , prejdete popri ňom aon do vás hodí plnú hrsť vlhkého piesku, lebo vás nenávidí pre rozšliapané horúce torty alebo vám ukazovákom nakreslí obrovské srdce do piesku, možno to budem ja amožno bude treba odchýliť viacero dverí anazrieť cez viaceré brány, apreto, keď náhle zvoláte moje meno aja sa neozvem, dúfam, že mi to nebudete vyčítať.
zabudnúť
Zabudnúť
myšlienka rovná zmizla
kútiky klesli kbrade
skús pohnúť prstami
ty si kde?
Ty si kde.
Keď sedím na poduške
alampa naklonená cez stôl
mi osvetľuje oči:
žltá
Žltá
Štát je obrovský žltý panelák
ktorý vám shrdzavým úsmevom
cez vycerené zuby napľuje