Písmák december
dnes tu nie si. po tme ťa hľadám,ale z postele zostaliba prázdny matrac. obloha sa roztrhla na dva márne kusynebo je jazvaa stehy svietia.
nič sa nezmenilo
cítim ťa cez rukyaž na dne predstáv. nič sa nezmenilo. iba sme si vymenili pohľadya mená
je streda. a všetci si klamú do očí.
nocou
vylož mi hniezdo páperím a zavri oči. –
vo fontáne prší čokoládahladkáš matou pravouešte teplou perou
aja,veď vieš. teraz sa to nehodí. treba spať,no našinechali pootvorené dvere.
bazár hriechov
odsypali zdlaní malú vlnkuplávala celkom bezradneaž ku korienkom bytia. stekala som po nichľahkým šteklenímatajomstvamiaké dokážuiba prsty.
fúka to vo vzduchuznova cítim, že ťa nestihnemšaliem po tvojich desiatichsmojim jedinýmprikázaním.
rozprsknem sa.
B A L E T K A
malej baletke odkvitli vlasy v čase všetka neha sa kdesi na špičkách zmieta v agónii arabesiek ráno kazí slnko cukor rozpúšťa na karamel a potom znova znova znova nastane akýsi deň vyhlásia ho za počiatok bytiadeň nuladeň zázrakov ale to je omyl deň spí sám moja noc ho nechce a rána tie sú neprebuditeľné . malá baletka spáva pod oknami už len mlčia o tom, že je to tebou.
takto pred rokom
je mi ľúto myslím na punk takto pred rokom rovnaké vlnenie iné súvislosti intenzita v úsečnosti vlakových tratí niekde medzi Leopoldovom a Vrbovým vzbĺkli koľaje 204 už bola nepotrebná 205 chýba a tak dokola veď vieš. takto pred rokom. pohyblivosť schorľavela malá barlička robí istotu niekoľkým hrozivo vyznievajúcim pádom takto pred rokom odišiel čas, kdesi na západ v dokonalom poznaní vibrácií posledného leta . // dokáže aj slnko .
o b r á z k y
OB R Á ZK Y
lepím si na jazyk farebné bodky premieľam sliny lístky zeleného čaju akúsky nechtov takto chutím
/ prirodzene /
nepríjemné šero rastie do tmy azavýja psie elégie
trpké prebúdzanie
ráno sa budím
stvojimi myšlienkami
vmojej hlave
pomaľovaná krehkou škrupinou
nuitée
milujem nocikeď sa na teba budímskrikom lámpteplomeromačajom
telefón zmĺkolvlastne zisťujemže nikdy nehovorilale. čo ma po tom.
páperové teplochladne kdesi podo mnouv kvapkách potu
vtedy sa pre teba budím. keď spíš.
SsSsSssssšumí
rastiem z cudzej kože. takmer do tvojejpotichupár krokov od kúpeľneťa čakámvyprchanáv károvanej košelia bozkuschladeným časomna pomyseľných – 16zabúdam. na teba nieto by bolo hlúpelen KRIČvzdychajurob teplopri srdci nech toľkonebolíprosím. prezraď ma inýmza mrholenieza juhozápadný vietorSsSsSssssšumínavliekam kvapkyna najmenšiu cievkuobmotanú slinoua uspávambim – bam bim – bambim.
minutatim
sadil si
kdesi pri cintoríne
lipy
ešte keď si kradol cukríky
cez lupienky
prišlo mismutno.
ukrývaš sito unesené dievčatkoajaniekde vňomakosi pomalyacelkom náhodnerozfukujem lupienkyprerátané prstamikrehkými strachom
má rád
nemá
víkend
akosi priveľa dnímal tvoj víkend. od teploty 2 x 37som zostala na 35 stupňoch.
to len tak. samadalo by sa povedaťztrucu.
poletujú...
poletujú
vchumáčikoch jari
bláznivo letnej
ešte mám dve ruky
To nič... miláčik
to nič miláčik,
že nie som.
to len,
mama ma zabudla
neskoro na deväť
ručička pred ôsmou,
štrajkuje na sedem.
už tri hodiny cítim
ako mi sto rokov chýbaš
autobusová v daždi
máš vlasy prepletené cukrom
budím ťa vnáznakoch vaty
opatrne vykrajujem niečo sladké.
zteba.
rána
rána sú prevzdychanéráno sa do seba budíkeď ty ešte len tratíš snyvšetky tie pošľapané mačkymŕtve kvetya dvojnohých krokodílovrána sú zlétrúsia po koberciposledné päťkorunáčkyna cestu domov predávame šťastieza farbičkyaby sme neboli smutnískáčeme si do úsmevuja a ránoprevzdychanú nocchvália za neveružijem spánok. rána sú zlétratia ťa zo sebaplačeš v daždiráno je zléprší s každým. bezfarebne.
--s pocitom pre teba--
mám rada všetky tvoje rokyčo na tom, že je v tebe viac slnka než vo mneaj tak sa spájame navzájommama vždy spievala o láskemne stačí tvoja dušav akejsi harmonickej melódiividím ťa za pohľadomkeď ešte len otváram očiniekto by mohol tvrdiťže som slepája však len nevidím točo iní.
vlaková 2
dvesto dotykov
predám za Bibliu
do vlastníctva Boha
v škripote zákrut
pod sklom
pod sklom
zberám kúsky šťastia
zasypaná otázkami
vústach zamknutých
mám strach - a možno sa len bojím
predstav si čiernu,
čiernu, černejšiu
potom vodu studenú
avodu ešte studenšiu
nedeľa osemnásteho / a ešte k tomu február /
trhám si zhlavy vlasy
maľujem znich štetce
zatiaľ čo
za oknom lieta
Tajomná ( o pocitoch )
tajomnáprepočíta tretiutak neskutočne reálneštvrtú nespoznázaspala v záclonáchhra na malé dotykyv predstaváchpráve vzniknutýchuž v sebe tušízvláštne pocitytajomnáprvé dve boli celkom inéjednoduché a vlastnepríliš náročnéplynie. všetko rýchloslastne po peráchkoľko rokov prešloa stále sa červenáš. tajomnámožno iba tmavá ako ránokeď schúlene sedímniekde pod dekou a nespímlen vnímam spánok,objímam tichoa stále verímtým smiešnym detským riekankáma najviachúske s bielym perím.
Upršane upršané slová
mám v blate odložených pár zátvoriek / lomia sa mi trocha dokriva / do steny vyrytých pár fotiek a v nich desať osudov navždy upísaných sebe . čo na tom, že je nedeľa v dvoch zátvorkách žijem dokonale náhodne odkladám gaštany pre ďalšiu jeseň kradnem vodu aby bolo začo pršať a do blata píšem niečie iniciálky - B. B. - tak absolútne .
BELLIS
chcela by som chutiť dažďom
alebo kopírovať sneh do malých klbiek zmúky
tak trocha sa tváriť ako rozpadnutá secesná veža
aponad zhrdzavené trámy prehĺtať hviezdy
DYCH
cítiš dycha je možno chladný ako táto chvíľaa nič viac/ už iba pukanie radiátora ruší chaoticky bijúce srdce /možno dvecítiš dychpredposledný raz to všetko vznikániekde v prachu/ rosíš sa o moje podnebie a kryštalizuješ na jazyku /dychomani neviem ako to všetko súvisís dneškomcítim dychje práve taký ako včerajšie blúzneniea nič viac/ už iba presne tušené rozhovory o nepoznanom /.
zo mňa //09 náhodou
náhodou,možno omylom,nedopatrenímalebo iným synonymom,ma nájdi
skroť si ma týmnajistejším spôsobom
neprejavuj city
. skús mi lenponúknuť sebanáhodoua hlavne opatrneaby sme si neublížili
vlaková - nočná ( miest na sedenie 88 )
na polceste medzi mojim atvojim
/svetom, prachom alebo len. /
odťahuješ kútiky úst
smerom od seba
zo mňa //08 ...vzduchom
sedím vizbe
a smútok hrubou čiarou
vrhá tiene na žalúzie
už milióntykrát
zo mňa //07 IBA O NÁS
niekedy v auguste si ma pozvalprvýkrát na čokoláduchutila po čajia po bozkochdo mosta som hádzala pár snovpokradli ich čajkya potom odleteliniekam na Islandna malej lyžičke chladných dníodpisuješ zakázané dejiny dneškamedzi všetkými knihamitisíckami príbehov a postávniekde pri písmene B si sa ma dotkolK nás šteklilo bozkomeR bolo naše v dychoch
/ koniec si nepamätámale určite sme znova skončili niekde na čaji/
niekedy v januári dýcham dážď miešaný ulicouprvýkrát vyslovený tebou.
zo mňa //06 mäkko tíšiš sny
niekde v poslednomprvom alebo jedinom/ nikde v ničom. /najviac vo všetkom. najmenej viempovedať čo cítim. a tak potichua iba niekde/ v srdci alebo inom orgáne /mojoma predsa najviac našomniečo hádama cmúľam ako mentolový cukríkvieš čo si myslím/ alebo čoho sa bojím.
SI NAJVIAC
krásne ma kradneša tak nežnednes chcem byť iba tvoja. a. nevadí mi, že povedia, že to je klišéalebo úplne nevhodne použitá frázachcem byť iba tvojapomalytak ako keď ma kradneš celému svetu/ a tak tajne ako keď ti šepkám" si najviac " /.
zo mňa //04 - kamienky
pár kamienkov doniesol si z ciest pár studených kúskov zeme ohrej ich v rukách . bez nich to nezvládneme pár kamienkov a srdce čo plače odkladám do albumov ohrej ma v rukách . sama to nezvládnem / ešte si nezabudol. /.
zo mňa //05 - zreničky
pod dohľadom bezohľadných dnímeriam frekvenciu zrakua veľkosť zreničiektých tvojich. keď sú v nedohľadnerozotriem ťa po tele ako mlieko. si ďalšia vrstva bytiaveľká ako zreničkytie moje. keď ťa len vnímamspravím ta tebou bodku.
Bodliaky
bodliaky väznené v trávehladkajú dotykom vesmírmožno nedýchajúmožno iba žijúlen tak. / už od mala som videla tmubez čiernej farby v čajníkumožno práve vrel plynmožno namodro svietila voda /bodliaky väznené v tráveúkradkom darujú mäkkosťmožno sa z toho netešiamožno iba rastúlen tak. / už dlho sa smejem,keď vidím ako všetko ide mimo mňaa ja v tom všetko naplno dýchambledomodrosť tmavočerveného slnka / .
zo mňa //03
ďalší Faradayov zákonso slučkou z nás dvochs pocitom rozbitých piera chuťou zmenynáhle vyvolanej/ ešte sa topíš. /ďalšie napätieja, ty a príťažlivosťobmotaní na malej strunke nehylepíme po medejeme cibuľky tulipánom/ utopení strachom /ďalšia cesta domovmedzi tisíckami iných príbehovpľúca vdýchnuté do zažltnutých záclonpremiešané slinami. ďalší Faradayov zákon so slučkou pre dvoch.
zo mňa //02
po nociach nachádzam zvyšky farieb. niekde vránach ich zmáčam do snov fialové more modré ruky
a ty.
/ medzi tým /
trhám lístky zeleného čaju mám asi sedem. vuchu sa mi usídlili lienky a kričím biele stromy červená tvár
zo mňa //01
pršía my potichu rozbíjame túžbu. pršía v tom daždi premočená do suchazbieram kvapkymožno ich raz predámza dotyky. len sa ma nechytaj.
Korálky
navliekame korálky na koniec našich lásokiba v tom všetkomsom tmavofialovou šnúrkoua tysa niekde na mne leskneš dožlta. navliekame korálkyna koniec. a vlastne nakoniec mi neprekáža. že sme každý iný.
Krabička
v krabičke od zápaliek. dýchame dvoch. je ticho aprší.
v krabičke od zápaliek.
Cinkanie
potichu cinkámvo vreckách tvojich rúkohrej ma niečim. Sprav zo mňa loďku alebo lietadielko,a pošli neudaným smerom za Tebou. daj mi tridsať dní, alebo mesiac. myslím že to zvládnem.
šepotom šepkáš
(šepkáš. )túlam sa v tebeutajeným smerom. a sme tak zvláštneneviditeľní. (len dnes mi šepkaj.
/// asi to už iné nebude ///
asi to už iné nebude sneží melancholicky. nosímťa v myšlienkachna posvätný koniec sveta. aspoň na chvíľu. asi to už iné nebudenezmyselný názov dám tvojim očiam.
veď to stačí
možno mi odpoviešzamkneš sa v kúpelni a s hlavou ponorenou pod hladinouma budeš ignorovať. veď to stačí. pustiť si teplejšiu vodu. prehĺtať mydlové bubliny.
bez názvu a bez citu
vyčistím okná smútkom.
na želanie odomknem brány.
predaj ma kvôli zlým skutkom.
avšetky tvoje noci zlúčim
čiary na tvojich rukách
vpriamočiarej línii srdcovej čiary
meriame potichu rozkoš.
na dvestej strane tvojich rúk
dosahuješ vrchol apotom odznova