1
ľudia splývajú
s odpadom
zostalo v záhradách
pár posledných stromov
honza v tom mal jasno
často
si na teba spomeniem
- sedíš
vputike na pláži
pláže za trogirom
mesiac je reflektorčo na povrchu moríčerí odraz myšlienok rybárskelode sa nakláňajúváhou času a hladiny vedomia splývajú tichom.
prierezy
dve dvadsaťdva
vtanieri
sa lesknú telá cigariet
na balkóne zmrazené
nič v kocke
nahnutnépredstavy oživote
plynú popod prah
balkónových dverí
dym
nočná korešpodencia
odkedy si odišla
začali sedávať
pod mojim balkónom túlavé mačky
vždy na chvíľu
dekultivácia
cirkulácie čašníčky
zuby
pivom režú povrchy
šedej hmoty zvláčňujú
obdoba čiernobiela
sused púšťa omšu
na plné gule hlavne že sa
mračí keď ho pozdravím
bratia a sestry
exekúcia pohody
dnes som stretol týpka čo
dlží mojej matke 15 litrov
v potravinách
kupoval si 3
masa mäsa
ulice sú krivé pohľady ľudí nieje utópia ani svet v mojej hlave nieje utópia som diktátor vzorka masy údeného mäsa - absorbujme ďalej exhaláty negatívnej vibrácie - točí sa tradične - v cykloch a ja ( po pár pivách ) pri cigarete fajčím ju ráno na obed aj večer námesačný posedávam v korunách stromov sivý je duch dní čo preteká ( o ) sudy.
stanica je dočasne dostupná
prekračujem prahy v jednom byte uhýbam sa realite na tanieroch niečo ako jedlo k večeru odložené tri klbká na parketách stočené do dní v kolobehu mier a prechádzky _medzičas sa ťahá ako sopel zametám stopy nechávam odkazy škriabem sa po stenách spím aby som prežil.
predbežná diagnóza
náhodné
prieniky energie vytvárajú
farbu preteká
zo strany na stranu
monkey business
keď otváram
spuchnuté oči nič
nevidím _z večného
sledovania snov myšlienky
t) uhnutie
stlačený v kocke ledvadýcham aby som neskapal odklopím krídlo svetlopresekne priestor rovinou _vymedzíhranu realít a pocityobraciam rubompre vízieprehlbujem dlhy životu.
april
čerpám ránavibrácie vône záhrady- úsmevyponad prahy realítpo kaviarňach ukladámčaským stromy nezačnúsvoju hru klásťvečernú dlažbu- prechádzamopitým oblúkomkontrolujem časti mozaiky.
cyklenie
húpem sa v kresle dni noci a priehľady pomedzi uličné vety zalomené v polovici niekedy nenájdeš vhodné slovo ako voní láska skôr deň v záhrade celú noc v klube jazz v š e t k o otáčam púšťam dnešný hit kým zas nepadnem tvárou na betón .
||: a oči točia hlavy dovnútra
ani nevieš ako
- zalievašstromoradie otáznikov ( ráno )za domomniekedy prepúšťa kvapku svetla do kávy :||.
amnézia
odkvitli poslednézimné kvety cítiťšpinucez potrubia bezvedomialovím stratenémomenty v tichu hasímposlednú cigaretu v polovici- aby zostalona ďalšie ránapalety_ vyhasnutých kolotočov v škripote dozvukyniečoho.
sushi podľa receptu pani seiko
prešľapy_pomedzi basovélinky a hladkýspev zaľúbenia_vônejemne prevraciamlisty a trávimsurovú rybuláskyasi trochu necitlivodotýkam sa prepáčpovahu neohnema zostávampred sebou visieťnepríjemneale momentyotáčam dookola tie istéčo mám ráda tebaľúbimpomedzi prstyaj dni a raz (snáď)storoční pri rieke počkáme.
ná_dych spoza chrbta
po roku som zas razzablúdil do caffe long( kávusom tu ešte nikdynikoho piť nevidel )a znovu sa formujemdo nekonečnapolôh ktoré som tu absolvoval( tie zo záchoda vynechám )a chýbajúsíce staré( o to bližšie )tvárektoré sa všetkyotočili svetuniekamv dymezhmotňujem matnéspomienky navždyzostanúlen ako pocitvôňa_svetlopretečie žalúziuaž do tmya naopak čistápoézia pomedzi ostréhrany slov rozbitýchpohárov.
životom k trvalej invalidite
zas raz
som si pripomenul
že nie som
_nesmrteľný
taste of coffee
starí chreni
v puerto de la cruz
sedávajú v kaviarni
u starej bosorky
momentálny stav medziposchodia
hranu času
otupila potreba zabudnúť
celkom obyčajné
4 okná
kvety na lešení
nebudem lámať ceruzky
nad realitou si aj tak
nájde
tú svoju cestu niekde
garachico
cez siestu je v meste prázdno
- len slnko
opiera sa v rozpálených chodníkoch
sedíme v parku
niečo nad mestom II.
často rozmýšľam (haha)
ako môžu byť ľudia také kurvy
spravodlivosť morálka
(neexistuje) (nič neznamená)
povahy po šuflíkoch
tma sa plazípomedzi lístie stromova trávapočuješ. ako rastie tichokeď zájde slnkozavrieme oči betónových kvádrova koniec sa ozýva keď lámemkroky na hranách pred domomsedáva diabol spolu s ambíciamivešajú hlavy na lavičkách .
slnko zabúda
blúdili sme pomedzi úzke
štrbiny medzi domami
spolu s mladučkou Clemencau
(nenávidela svoje meno
nikto už nedá na romantiku
v rade na vznášadlo
ľudia sa tlačia
stále RÝCHLEJŠIE
stále LACNEJŠIE
chvíľa po odpojení
slnko svieti
rovnako intenzívne
prežívam
ako dopadá
2007 n.l.
ten večer
kráčal som z práce
zasnený
- niekedy sa mi to stáva
strata bezvedomia
po večeroch
slnko brúsi
strechy domov bez adresy
~ a čas v pätách ~
5 hláv a mesiac
stále ďalšierána zbieram spomienkyrozsypané na plážiako piesok v očiachstrašia ma tvárezo zošita keď zafúkaprehadzuje stránkyv mojej hlavea v ruke peroobťahuje siluetuvčerabolo slnko červenéa potom zhaslov popolníku.
prechodník
železničná stanica k večeru zíva rôznymi farbami ako muezín volá svoje deti k odpočinku poskladajú sa obrazy z knižky fotografie .
dni bez kávy
pozerám inzeráty a keď sa nudím otočím koberec a zabíjam šváby a ostatnú háveď čo mi v noci behá po snoch - otvor celé oko snáď do lepších realít môžeš precitnúť aj po pár pivách v írskom bare na nábreží ničoho .
street jazz
vrháme sa
stále viac bezhlavo
do mäkkých lopatiek
kolotoča
časové slučky
dym z cigár
c o h i b a
& káva v zmysloch
ponad letnú
menné/nemenné
sedíme v pivárni
s modelkou
sa vlečú všetky pohľady
štamgastov
krytie roviny
predstavenie už skončilo ale diváci
neodchádzajú
po krivých uliciach mesta
túlame sa
hudba, ktorú som počul vo veži
dni ktoré sa lámu v páse keď prekračuješ hovno na chodníkunájdeš aj 100korún pre chlapcov čo hrávali pod michalskou bránou života prešliniekam nedočiahnekrátka ruka ľudí čo si na krk viažu slučky každý deň keď idú z práce do práce.
zvuky ulice
zvuky ulicepomedzi paneláky presvitá šum stromov a tiene ľudí rastú na chodníkoch v žiare uličného osvetlenia cesta je cieľ a ja idem s nimi kúpiť víno, už je dopité.