Písmák Čerešne II.
Zase som snívala
ako sa naše duše stretávajú
vo vôni ateple
našich tiel
za oknom
za oknom
tam vúkryte
pred zajtrajškami
monotónne c ŕ ŕ ŕ ŕ ŕ n
Prešľapy
Stáli sme vedľa seba
nahí anenaplnení
pozeral si sa niekam hore
akoby si mal vúmysle
Za hrubými múrmi
Chcela som si iba
vyvetrať hlavu
ďaleko od mesta
vzal si ma preč
Čerešne
Čerešne na stromoch
ešte nedozreli
keď sme sa ruka v ruke
prechádzali rušným mestom
Gény
Viem po kom mám tú
dobrosrdečnosť
a naivitu
neschopnosť klamať
Chodníky
na tváre nám sadali
malé dažďové kvapky
zdalo sa mi
že padajú nežne
Priestory
„Aké to bolo. “ spýtala sa ma pri rannej káve a cigarete moja naj kamarátka, s ktorou bývam.
„Bolo to fajn. “ povedala som pravdivo a viac sme o tom nehovorili.
(stro)My
(prologue:
bola som sama
a vietor
čo mi strapatil vlasy
Obavy
Posielam Ti tajomstvá
vo farebných obálkach
otváraš ich
akoby si otváral
Potichu II.
česal si mi vlasy a z milých slov si mi splietal vrkoče
smiala som sa tomu
len tak
lebo tá chvíľa
(S)nehy
blíži sa zima
asi jedna ztých tichých a dlhých
už sa otom šepká v odrazoch výkladov
sjesennými výpredajmi
Odcudzenie
napadol si môj
malý svet
znova
stisol ma strach
Potichu
(Je mi smutno a neviem
ako dlho to ešte potrvá)
Stačilo už len
chytiť ťa za ruku a
Z(a)blúdenie
trpkosť rána
dopadá do
umývadla
karamelové včerajšky
Jedna životná epizódka
Bol máj. To, čo som nazývala láskou, nezvratne hrdzavelo ako pánty na dverách dedovej chalupy. Občas som ešte chodievala do divadla hrávať rolu Degradovanej lásky. Diváci tlieskali aškoláčky sglitrovými sukňami- vtedy to bol hit, odpadávali od dojatia aronili krokodílie slzy.
Už je čas
Na poličku
gýčovito odkladám
spomienky.
Už je čas. Život čaká
Agónia
sedím vmalej
tmavej izbe.
už nieje taká ako kedysi
ani ty, deduško,
nech si ktokoľvek
Možno
som tú pravdu našla
nomožno ju už nechcem
hľadať
Otupená
možno som
bláznom
amožno už nikdy nenájdem
všetky kúsky seba
Pre moju sestru
Až raz na pokraji síl som sa znova nadýchla životom- stal sa pre mňa výzvou, akú už neodmietam. Znova som sa usmiala a ty si mi úsmevy opätovala, bola si vtedy šťastná a slepá. Potom si odišla niekam ďaleko so svojim šťastím- malo rásť, ale črepiny duše na pohľadnici od Teba znamenali opak. Ubitá si sa mi vrátila, schúlená pri mne si zaspávala a ja som sa cítila tak trocha ako Tvoja veľká sestra.
Musím
Nedá sa ujsť pred otázkami
aké by to bolo keby.
Nedokážem nemyslieť
na vlastné
A žili šťastne až kým sa nezobrali
V to ránosom zistila, že som tak trocha mimo,
keď som zrnká kávyzalialadesivo živým pocitom
včera bola l á s k a,a tak trocha ajbudúcnosť (adomček adeti).
Všetko sa to r o z p l ý v a (A teraz to trocha zabolí, vravel mi doktor sláskavými očami a vpichol mi injekciu. A ja som tam sedela a mala som pocit, že umriem od bolesti. Hľadela som na svet zo sotva metrovej výšky a už mi dali dôvod nenávidieť)
Papierové ryby
Fiktívny chlapvisí na strome,podáva mi ruku,
trochu trápnesom ju pokrčilaahodila do kúta.
Zapadlo slnko,staršie paničkyspudlami na hlaváchspomínajúna mladé časy.
Zdvihla sa opona,amatéri zahraliOživote,ktorý zastalna hrdzavom kolotoči.
Jednej noci na balkóne
A tak som ťa pozvala na hrnček teplého kakaa. Po ďalšom dlhom tichu si si zapálil cigaretu.
Dohorela vpopolníku z konzervy.
daddy
Veľa lásky odišlo,
možno som ju nechápala.
Prebývala vtvojich očiach,
vznášala sa vtvojom dychu.
Len aby som nezabudla
V jednoduchých tónoch žiadal si ma o tanec. Vtedy som nechtiac našla v tebe kúsok seba. S nohami mokrými od zarosenej trávy namaľovali sme cestu, čo mala viesť k pokladu. Kým hudba nedohrala.