Písmák Partnerská rekapitulácia
Stále sa snažím porovnať si s tebou lýtka Akoby nebolo zrejmé že opäť raz si vyhral ty Ani len vlasy nemám dlhšie či skôr zdravšie ani len cudnosti nemám viac a ty to vieš Ponúkam sa ti s tanierom či bez so servítkou a či. Rozmýšľaj trochu možno by som s tebou chcela byť častejšie možno ma strašne rajcuje keď mi povieš že mám krásne prsia a keby si ich porovnáme tak jasným víťazom nemusím byť práve ja zákony nám v bránia v stoporení častí pritom sme si istí že dva roky rozdielom ani nie sú ale za šesť už sedíš aj tak si sedel vyžívajúc sa v myšlienkách o mojich krásach a bruchu klaviristky čo ovláda prstoklad (ako stálo v oznamku) ja už nepoznám čistotu od teba odišla s maturitou až kdesi do Belgicka či kde mne kdekoľvek už budem PE \'06 keby nie som tak hanblivá aj by som čosi povedala len asi už ani nechcem (a keby mám kredit tak ti to napíšem) .
O slovách
Všade samé slová
s niečím čo sa ma dotýka
ako keď natiahnem ruku
napríklad k svetu
Koniec
Hľadanie v oblakoch
už nie je to čo bývalo
pozeráme sa po jadre
pričom ti vravím
Poviem vám niečo o mne...
I.
Každopádne ide omôj návrat ku bývalým úchylkám. No myslím, že teraz pôjde oniečo viac. Som vyzretejšia amám hudbu, čo ma ktomu nabáda.
O mne, mami
Položená akoby ľudia patrili na poličku
Lebo si povedala, že tam patrím
Sedím
Povedala si, že tam patriť musím
Báseň o tichu
Koľkokrát si mi vravela
Aby som si zteba nebrala príklad
Na to aby bolo ticho
Musíš toho druhého poznať
Ucho bláznivé
Neospravedlňujte moje poklesy Pre Krista Pána Prebuďte ma Ucho bláznivé Do očí sa mi hrnú slzy Keď ľutujem seba Len nech prší A ja s dažďom sme sami Sedím opretá o stenu A je mi jedno Či si zašpiním kabát Len nech pršíA mne čľaptá v topánkach Nech sa mi roztečie maska na tvári (môže aj maskara) O necelé dva týždne na smrť pána Koiša Nás opustila i pani Koišová A dcéry ostali samy Farár mal krásnu reč No ja som ju prepočula Bola mienená smerom ku mne Ucho bláznivé Len nech prší A ja vyhodím ďalšie zápalky Všetko sa mení na iné Veríme spoločne že zvládnem Tie chvíle bezútešné Preto mi je ďaleko prísť za tebou Nikdy som nemala v pláne ti vynadať Plačem len keď ľutujem seba Alebo keď ma bolí hlava od prerazených dvier Potom rada hrávam Chopinov romantizmus Zrýchlené tóny nahrádzam smutnými Dúfam vo svoje víťazstvo Včera som si nahovárala Že to dokážem Ešte ti nepoviem Ako som dopadla Ale tušenie máme obaja Ucho bláznivé Azda mi pomôže vzrušenie A ty mi vybozkávaš čo sa len dá Aj mimo priestoru (toho môjho myslím) Budem ťa navigovať Nech sa len splnia vaše slová Poznaj ich význam Nech len prší ďalej A ja stále sedím opretá Premokli mi kolená Na ne kvápe non-stop (tak ako je Tesco otvorené) Dym už dohasíňa Pomaly sa chystám domov Kiežby ma výťah čakal Posledný krát vás žiadam Neospravedlňujte moje poklesy Mamina vám povie o mne (ona vie) Ja jej verím (má to tak byť) Ako vy veríte vo mňa Možno odídem ďaleko Nenaliehaj Ucho bláznivé Uvidíš o čo mi išlo Teraz na mňa čaká obed na stole Je čosi po dvanástej.
rozvoj
Ohromne ma páli tvár
Možno si myslíte
Že niečo vo mne vrie
Ja skôr že tuhnem
O životných cieľoch a tak
Akoby ste vedeli čítať zdlane
Viem očom hovorím
Čiary
Ako jazvy
Seminar
„Keď to bolo tak dávno. Vlastne ani neviem, akej farby som mala vtedy vlasy. “ Podobne začínam vždy. Snažím sa zaujať poslucháča, pomerne často chytám na udicu senilných starcov astarenky, viete takých tých dobrých ľudí, čo majú čuch snáď len na životný smútok, čo sa šíri zdekadiaľ.
(zatiaľ bez názvu)
I.
„Pretože je Silvester aja si chcem počúvať svoje pesničky aspoň raz za život. “ Nehorázne vrieskala moja pani po dcére. Pri celkovom pohľade na dnešný deň ajeho naplánovaných udalostiach sa nachádzame práve vstrede.
Pocit
Keď sa pozerám Von z okna Nerátam zodpovednosť Za činy Vietor fúka Smerom ku mne Ja sa prebúdzam V okolitý svet Vnímam všetko poľudštené Bohom odobrené Mám za povinnosť Sledovať pohyb Čiernych bodiek Sťaby ľudí Žiaden z vás Nemá právo rušiť Obdobie pokoja Žiaden z vás Netrvá na tom Tikot hodín Slnečných Porušil eufóriu Vedľa žltých reflektorov Pribúda luna Nie príliš svetlá Opriem sa o rám Už na mňa volajú Mám sa pridať Tmu nočnej hodiny Odsúva nabok Glycerínová päťprstová Ruka A ja akosi Túžim vzlietnuť Bez záťaže Pozemskosti.
To tamten hlupák
Keď si predstavím čo všetko som mohla napraviť ako samopašne som strašila duchov cítila pestrosť kvetov lúk radila sa k deťom slnka miesto chytania vyšších zmyslov tajuplne ukrytých som mala skántriť túžbu voľnosti čo sú to dni a kedy začne začiatok zla pepermintová víla heroínová musí po mne naprávať nikdy nedotknuté chyby sadnime si do trávy smiešna a komická a groteskná kvetinka príď slnko zostúp z výšky oblohy osvieť poľnú cestičku jedinú správnu ja nedočiahnem nočnú šatku na zelených okáľoch snáď ty by si mohlo zober zvýrazňovačku zelenú tú mám najradšej a podčiarkni všetko mimo arthy počuješ odbíja polnoc nový deň nás víta vo vzduchu sa naháňajú čudáci cítim závan bláznovského rehotu pobež pobež ešte trochu rýchlejšie.
V uliciach
Je dlhá ulica. Taká dlhá, že nevidí koniec, ktorý ani trebárs nie je. Hovorí sa, že ulica vedie priamo do stredu mesta. Po ulici kráča osoba.
Melódia
Knísajúce korene obchytávajú Moje uši Zurčíme v snahe napodobniť horský prameň Priveď ma k životu Približný potok len priveď ma k životu Ja vykompenzujem tvoje slabé sťahy Prispôsobujem sa rytmu Krúžim hlavou Nie ako sup Inakšie, ako keď sme začínali A pritom je všade naokolo noc No cez tvoje žaluzie badám Zrejme iba vidiny Klapky na ušiach tvoria stenu Opatrenie Tak sme tomu zvykli hovoriť Mám isté obavy Keď otvorím oči a predo mnou nebudú vlasy Čo mi padali do tváre Ako zareaguješ Reproduktory sa tvária akoby duneli A nedokážem si vyňať z hlavy To násilné Ľúbim ťa, ľúbim ťa Môj anjel Si môj anjel A tváriš sa akoby ideme v tom spolu Si abstraktný pojem Parádnu oslavu som prichystala A teraz dohadzujem partnerov Smiem prosiť Neporovnávam sa Je na to veľa dôvodov No viac duníš Ako ja Známe sú tie noci s večierkami Kde navzdory všetkému prosíme Aby sme si mali čo povedať Aj neskôr.
Koľko sekúnd za Dharmatanom
Koľko sekúnd za Dharmatanom
Tam, kde zaniknú protiklady, je nirvána. Hermann Hesse
Ako sa to všetko začalo
„Vieš, že ak si klavirista zlomí ruku, už nemôže hrať. Stráca jediný zmysel života. “
Balada o suchých perách
Poznáte dievča so suchými perami.
Po námestí chodieva srozhlasom vruke
Stakým, čo hlási,
Že je hrdá na svoje suché pery.
Pretože tržba
Pripomína mi to svetelný rok čas od času kozmickú rýchlosť ešte stále vzdialená Plyšové zvieratá pochodujú v zástupe hádam by aj chceli napodobniť surovosť vojska plyšové zvieratá opúšťajú izbietku kde dýcha už len mäsitý človek odvedľa Pretože je ďaleko Preto mu kysličník pohlcuje myslenie miestnosť bez hračiek je ešte viac prevzdušnená Zvykla som sa obadrúvať čokoládou hlavne Lindtka mi vyhovovala V obchode ma obsluhoval predavač nezvyčajný pán milej povahy s úsmevným pohľadom milý pohľad úsmevného pána nezvyčajnej povahy nikdy mi nenavrhol zľavu Zvykla som si podakovať vravím to predavač prestala som ho navšetovať ešte pred radovým pochodom zvierat neviem či má chuť na sladké Toho pána supermarketu som snáď aj postrádala povráva sa že on je na tom podobne Láska Schytila som telefónny zoznam aby polárnu noc vystriedalo slnko Linka akosi podozrivo bola prerušená a vtedy svet zbohatol o skrachovaný obchod o skrachovaného človeka v izbe o skrachovaného pána s úsmevom Pretože tržba.